Rebelka

13.

A d r i e n n e 

Leto v Palm Bay pred dvomi rokmi

„Adria, no tak." Snažila sa ma dotknúť, ale ja som nechcela. Nechcela som sa ani na ňu pozerať.

„Nehovor mi tak. Povedala som ti to stokrát," pretlačila som cez stisnuté zuby.

„Dcérka, nehnevaj sa, ale chcela som byť s tebou. Nevidela som ťa predsa tak dlho."

„Tak ako si nechcela byť ty s otcom a odišla si, nechcem byť ja s tebou! Nechcem tu byť, nechcem tvoju novú rodinu a nechcem ani teba!" Vykričala som jej všetko do tváre a vybehla von. Každý v dome ma počul a bolo mi to jedno.

So slzami v očiach som utiekla preč. Bežala som cez trávnik dozadu až k tomu vysokému plotu. Zbadala som tam bráničku a vyšla von. Sadla som si na zem a rozvzlykala sa ešte viac.

Nechcem tu byť, nechcem byť s ňou. Nie nie...

Myslela som iba na to, ako som sa cítila pred pol rokom, kedy odišla. Kedy ma nechala len s otcom a nič mi nepovedala. Ako sa cítil on, keď ho opustila. A prečo vlastne? Lebo Gavin ma viac peňazí ako môj otec? Lepšie sa k nej správa? Je milší? Alebo je lepší v posteli? Fuj, na to som myslieť nechcela.

Plakala som celú cestu z Atlanty, no otec ma iba chlácholil, že je to iba na dva týždne a príde si po mňa. Ja som tu nechcela byť ani jediný deň.

Nevšimla som si kedy sa začalo stmievať, ale už bolo dosť neskoro. Netúžila som sa vrátiť do toho domu, ale kam mám ísť?

Z mojich myšlienok ma vyrušilo otváranie bráničky, dvihla som hore hlavu a uvidela chalana, ako na mňa hľadí. Sadol si na zem, ďalej odo mňa.

„Nebolí ťa zadok?" spýtal sa ma s tak mužným hlbokým hlasom, že som na neho nemohla prestať dívať. A tá otázka ma rozosmiala.

„Čože?"

„No, že či ťa nebolí zadok, lebo táto zem je dosť nepohodlná." Vysvetlil, akoby o nič nešlo. Mykalo mi kútikmi, aký bol prostoreký.

„Možno trochu?" Nevedela som, neriešila som, kde som a čo robím, iba som sa chcela dostať preč z toho domu.

„Viem, že mi do toho nič nie je, no nedalo sa to nepočuť." Dvihol obočie. „Je mi ľúto, že si tu musela ostať, ale nič nevyrieši krik, možno si iba trochu uľavíš, ale problém nezmizne." Pokyvoval hlavou, akoby ma chcel ubezpečiť, že som robila dobre. Ale keď bol v tom dome, je to Gavinov syn? Má iba jedného, ak si dobre pamätám a volá sa Lucas.

„Kto si?"

„Neviem ako teba, ale moja mama ma naučila lepšie hovoriť." S posmeškom sa na mňa díval. „Hovorí sa ako sa voláš? Alebo máš položiť nejakú podobnú otázku, pri stretnutí s druhým človekom." Opäť ma rozosmial, keď hovoril tak poučne a pritom zábavne.

„Prepáč." Otočila som sa celá k nemu, aby som na neho mohla lepšie vidieť. „Ako sa voláš?" Pridala som k tomu úsmev.

„Reece." Napriahol ku mne ruku a ja som mu ju chytila. Takže to nebude Gavinov syn.

„Adrienne."

„Adria." Vyskúšal tú prezývku na jazyku a z jeho úst to znelo veľmi pekne. Neopravila som ho, lebo sa mi páčil. Nielen to, on bol pekný, teda ak sa tak dá hovoriť o chalanoch. Milý úsmev a tie jeho tmavé oči, ktoré boli aj šibalské, ale aj vážne. Chcel ma rozosmiať, tak môžem aj ja jeho.

„A tvoja prezývka je Rice?" Iba sa zachechtal.

„Jasné, rob si sradnu. Ale teraz vážne, čo tu robíš?"

„Nie je to jasné? Ak si počul všetko, tak vieš. Otec ma hodil matke na krk." Oprela som sa naspäť o plot a pozerala pred seba. On si sadol tiež tak ako ja, takže sme sedeli vedľa seba a cítila som, že je dosť blízko pri mne.

„To mi došlo, ale ja sa pýtam prečo sedíš práve tu." Aha. No tak Adrienne, to že je pekný neznamená, že sa s ním nebudeš vedieť rozprávať.

„Nechcela som byť nikde blízko nej, tak som utiekla sem. Je tu...ticho." Priznala som nakoniec. Sedieť a dívať sa na mihotavé svetlo odrážajúce sa od jazera bolo niečo neskutočné. A to nehovorím o tom, že sedel vedľa mňa krásny chalan, ktorý sa ešte so mnou chce aj baviť.

„Tiež tu rád chodím, ale mala by si ísť bližšie k jazeru."

Odfrkla som si. „To určite, aby ma tam niečo zjedlo."

Rozosmial sa tak, že sa až prehol a ten hlboký hlas značil, že je oveľa starší.

„Neboj sa nedovolím, aby ťa niečo zjedlo. Bola by to škoda." On so mnou flirtuje? Určite som sa celá červenala. Klopila som pohľad a žmolila ruky od nervozity. 

„Poď," Vstal a napriahol ruku. Pozrela som sa do jeho očí a on s úsmevom prikývol. Chytila som sa ho a pomohol mi vstať. „Prejdeme sa."

„Chcel som sa ťa opýtať či sa ti páči v Palm Bay, ale si tu krátko, tak sa ťa to opýtam nabudúce." Chcel tým povedať, že sa ešte uvidíme? Z jeho pohľadu som nevedela vyčítať na čo myslí. Ale vnútri v mojom bruchu sa dialo niečo divné.  Niečo nové, nepoznané. 

A tak sme sa prechádzali okolo jazera a rozprávali sa. Bol zábavný a nepodceňoval ma aj keď som bola mladšia. Ani som sa ho nespýtala koľko má rokov, iba som si myslela, že je starší. Bol odo mňa možno aj o dve hlavy vyšší. 

„Vieš Adria," po chvíľke zastavil, a mne sa aj zastavilo srdce, keď vyslovil tú prezývku. Pozrel mi do očí a jeho boli také smutné „Ja nemám otca a vieš čo by som za to dal, ak by som ho raz stretol? Ty máš aj mamu aj otca a prepáč, že ti to poviem, ale nevážiš si ich." Pohľad uprel na svoje tenisky a mne vtedy niečo cvaklo v mojej hlave.

„Máš pravdu, ale nevieš všetko, tak ma nesúď."

„Fajn, nebudem."

„Radšej mi povedz, čo robíš v tom dome?" hlavou som ukázala na pozemok Harperovcov.

„Moja mama tam pracuje už veľa rokov a bývame vzadu v prístavbe."

„Aha, prepáč, nevedela som."

„To nevadí, ja sa nehanbím za to, že je kuchárka, ja ju ľúbim takú aká je." Počuť tieto slová od chalana mi vohnalo slzy do očí. Možno som bola dnes veľmi precitlivená alebo to urobil on, ako na mňa pozeral. Cítila som sa s ním veľmi dobre. To ako rozmýšľal a ako hovorí mi napovedalo, že je to dobrý človek.

Otočil sa keď som si utrela slzu, aby ma nezahanbil.

Ostali sme von ešte asi do pol noci a rozprávali sa, potom ma odprevádzal do izby a na prahu ma zastavil tak, že ma chytil za ruku. „Uvidíme sa zajtra?" A mne sa srdce rozbúšilo a nevedela som nijak odpovedať len som prikývla.

„Dobrú noc, Adria." Pošepol mi a s úsmevom na perách odišiel. 

Nemohla som zažmúriť oči, ako som sa tešila, že som stretla práve jeho. Bolo to tak jednoduché a nevinné, ako keď si dieťa na ihrisku nájde nového kamaráta a hneď sa s ním hrá. Presne takto dobre som sa s Reecom cítila.