Rebelka

44.

A d r i e n n e

Nasledujúce dni boli veľmi ťažké, akoby som sa smažila niekde v pekle. Nemyslím to doslovne, ale cítila som vnútornú žieravinu, ako mi prechádza útrobami a páli všetko navôkol. Ale bol to iba pocit v mojom mozgu, nejaké spínače sa zasekli a bránili mi racionálne uvažovať. Tým pádom to nedochádzalo ani môjmu zaťatému srdcu.

A vôbec nepomáhalo to, že som sa z otcovej obývačky nemohla odlepiť. Skoro ma tu držal ako rukojemníka, a to len preto, že sa o mňa bál. Nechcel ma pustiť do môjho bytu, pretože to sama vraj nezvládnem. Po fyzickej stránke som bola v poriadku, ale psychicky? Kto vie.

Ale určite som mala toho dosť. Nechcela som sa potykať s jeho starostlivosťou a braním na mňa ohľad. Tiež žil svoj život, ktorý sa teraz točil, len okolo mňa. Hoci hovoril, že mu to nerobí problém, cítila som, že už náš vzťah medzi otcom a dcérou nie je taký, ako pred rokmi. Veď každí z nás mal už svoj život. A ja som mu ho nechcela narušovať. Najmä teraz teraz, keď už bol konečne šťastný s Kate.

Donútila som sa vstať z gauča a ukončiť túto frašku. Vzala som svoj nový mobil, pretože pri nehode som prišla nielen o auto, ale aj o všetky veci. O pár minút som sedela v uberu a viezla sa do svojho bytu. Našťastie mal otec náhradný kľúč, ktorý som mu potiahla, aby som sa mohla dostať k sebe domov.

O nič viac som sa netešila, že budem zavretá u seba sama. Ria bola ešte stále pri Mii a Julii, tak som nemala to srdce zobrať ju k sebe, lebo by pri mne bola iba zavretá a spolu so mnou by trucovala na gauči. Trochu sa dám dokopy a pôjdem si po ňu.

Lenže nejde to tak ľahko ako som si myslela. Hlavu som mala plnú jeho. Reece ma ani raz neprišiel navštíviť a vôbec nezavolal. Premýšľala som, čo som vlastne urobila, že sa vytratil. A ani ja som nič nevedela o ňom. Vera bola za mnou, ale poslala som ju kade ľahšie. Nechcela som nikoho vidieť. Mala byť moja cena útechy? Mala by mi byť nablízku ako kamarátka? Ja som nedokázala ani vstať z toho mizerného gauča a prejsť do kuchyne najesť sa, nieto ju počúvať a tváriť sa, že je všetko v poriadku. Tak isto ako Reece, zabuchla dvere a vyhŕkla, že potrebujem terapeuta a mám sa dať vypchať.

A asi je to pravda. Potrebujem pauzu a čas, aby som sa mohla posunúť ďalej. Nehanbiť sa sama za seba, že som sa správala detinsky a každého od seba odháňala. Najprv mamu, potom to nebavilo ani otca a tak nasledoval Reece.

Koľkým ľuďom ešte ublížim?

Vstúpila som do budovy, kde sa nachádzal môj byt. Vyšla som na pätnáste poschodie a otvorila si dvere. Hodila som kabelku na komodu hneď pri vstupe a vyzula si tenisky.

Vošla som do kúpeľne opláchnuť si ruky, ale niečo sa mi tu zdalo divné. Ručníkov to nejako pribudlo a na dverách visel divný župan.

Som v správnom byte? Alebo mi už hrabe?

Prešla som do obývačky, a asi by sa mi teraz nikto krvi nedorezal. Na gauči si trónila Ria, a keď dvihla hlavu, rozbehla sa ku mne. Vzala som ju do náruče a bozkávala na nos a na hlavu. Hladila a škrabkala som ju zároveň.

„Čo ty tu robíš? Kto ťa sem priviezol?" pýtala som sa jej, akoby mi mala odpovedať.

Lenže ona sa naťahovala, aby mi mohla zísť z rúk. Pustila som ju, aby som jej dopriala po čom tak usilovne túži. Rozbehla sa k dverám spálne a škriabkala na ne. Išla som za ňou a otvorila jej.

Šok, ktorý som zažila dnes po druhýkrát, vystriedalo prekvapenie. Reece sedel na mojej posteli a tváril sa kajúcne. Dvihol ku mne tie hnedé čokoládové oči a díval sa na mňa tak, ako to vie aj tu prefíkaná Ria. Už od nej pochytil dosť psých kúskov a teraz to bol vrchol.

„Ako si sa sem dostal a čo tu vlastne robíš?" Spýtala som sa a založila si ruky na hrudi. To, že mi bilo srdce bol iba vedľajší účinok toho, že som sa naľakala ďalšej osoby v byte, určite to nebolo z pohľadu na neho. Určite to tak bude!

Vstal a neodpovedal mi. Priblížil sa a ja som stála, ako socha bez pohnutia. Dvihol ku mne pravú ruku a pohladil ma po tvári. „Chýbala si mi," vyslovil, akoby to bola bežná vec.

Chcela som sa zasmiať. „Naozaj? A kde si bol posledné dni?"

„Tu." Mykol plecami.

„Ako tu?"

„No tu, čakal som na teba." Usmial sa plným úsmevom, ktorý hovoril, že to som ja tvoj milovaný Reece.

Zavrela som oči a prehltla nadávky, ktoré by som mu najradšej uštedrila.

„Pozri, ja viem, nechal som sa tebou vyprovokovať, ale jednoducho bolo to aj na mňa priveľa, ale pochopil som, že bez teba to nemá zmysel. Teda ja som to vedel už dávno, ale ty si to s nami vzdala. Ja sa nemienim tak ľahko prispôsobiť tvojmu rozhodnutiu." Hovoril vážne a celý čas sa mi pozeral do očí. „Nikam nejdem. Nezahodím všetko krásne, čo medzi nami je, láska. Neurobím tu chybu dvakrát."

„Ale," chcela som povedať, ako si to predstavuje vstúpiť mi len tak do bytu a narušiť môj priestor, lenže on ma namiesto toho pobozkal. Nebol to krátky bozk, ale plný dávky odvahy a vzrušenia. Zdravou rukou si ma pridržiaval za pás a ja som sa poddala. Chytila som mu hlavu do rúk a bozkávala ešte s väčšou vášňou a odhodlaním. Sadol si na posteľ a ja som si na neho obkročmo vysadla. Neprerušovala som spojenie medzi nami za žiadnu cenu.

Odtiahol sa na sekundu a zadíval sa mi do očí. „Milujem ťa, Adrienne." Znovu spojil moje pery s jeho. Moja potreba mať ho silnela, chcela som, aby sa ma dotýkal, aby ma láskal a pripomenul mi, aká som pre neho dôležitá. Lenže jednou rukou to nedokázal. Vzala som iniciatívu do rúk ja, vytiahla mu tričko vyššie, až napokon skončilo na zemi. Pod mojimi rukami bola jeho pokožka, ako dobre známa pieseň. Hladkosť jeho tela a sila mi nahovárali nech pokračujem, nech sa nabažím, aj keď to v skutočnosti nie je možné. Nikdy nebudem mať dosť.

Moje tričko skončilo hneď vedľa jeho a za ním aj spodná bielizeň. Bozky sa stávali nástojčivejšie a ústami hovorili to, čo ostalo nevypovedané. Aj obyčajné hladenia sa nám zdali pomalé, zrýchľovala som a chcela sa dostať za tú čiaru, kde je všetko lepšie, ale tíšil ma a upokojoval moje hormóny. „Pomalšie."

„Nie, potrebujem ťa," vzdychala som pod jeho dotykom pier na mojom krku. Prevalil si ma pod seba a s vervou sa púšťal do uspokojenia mojej duše. Špičkami ľavej ruky ma hladil, ktorá nebola úplne nehybná, iba jedná časť, kde ju neohol v zápästí. Stále bola obviazaná, ale jemu to nevadilo a prešiel mi po nahej hrudi. Jazykom mieril hneď na bradavku a lízal ju a očami udržiaval kontakt s mojimi. „Reece," šepla som od túžby, aby si konečne pohol.

„Ešte nie." Škeril sa a zahrával sa so mnou.

„Tak odtiaľto vypadni," vyhŕkla som frustrovane.

„Nemôžem, už to nejde." Sadol si a tváril sa zaujato.

Premerala som ho zúženými očami. „Čo si vyviedol Rivera?" Mykol plecami a ľahol si pohodlne na moju posteľ. Zrak mi padol na knihu na nočnom stolíku, ktorá patrí jemu. Potom som sa lepšie obzrela po spálni a všimla si, že je zaplnená jeho vecami.

„To si robíš..." ústa mi zamrzli, keď som všimla otvorenú skriňu plnú jeho vecí.

„Nasťahoval som sa k tebe," zazubil sa.

A tak som sa konečne schuti zasmiala nad bizarnosťou tejto situácie. Ľahla som si k nemu, nechápajúc, čo som si to myslela. Trucovala som ako dieťa a pritom si myslela, že rozchod bol najlepší spôsob oslobodenia sa. Lenže som sa sakramentsky mýlila. Najlepší spôsob ako prežiť je byť s ním.

„Za toto mi zaplatíš." pretlačila som cez zuby, ale on vedel, že žartujem. Nežartovala som, plánovala som mu ukázať, ako si tohto kroku cením.

Provokačne sa usmial. „Už sa neviem dočkať."

K o n i e c