Rebelka

39.

A d r i e n n e 

„Teda, oci, nemusel si byť na neho taký." Pokrútila som sklamane hlavou, ale zároveň som sa na neho usmievala.

Pozrel sa na mňa či to myslím vážne. „Aký? Veď som sa správal slušne. Azda si nemyslí, že bude chodiť s mojou dcérou a ja budem ticho. Aj tak som mu nič hrozné nepovedal." 

„Keď myslíš." Nechala som to tak. Bolo mi smiešne, aké pohľady počas večere hádzal raz na mňa a potom na Reeca. Chápem ho, že sa chcel ubezpečiť o tom, že som si vybrala dobre. Ale tu nešlo o výber. Poznala som ho dosť dobre. Chcel aby to bol niekto dôležitý. Aby som mala všetko, na čo si len spomeniem, a aby sa o mňa vedel postarať. Otec je stará škola. Čo narobím.

Aj keď mi vždy prízvukoval, nech sa nenechávam vydržiavať, pretože na tom stroskotávajú manželstvá. Za svoju advokátsku prax už toho zažil dosť. A to nehovorím o tom, čo mu urobila mama. 

„Tento sa mi páčil, a to som ho ani nevidel naživo. Myslím, že by ti mohol vyhovovať." 

Boli sme si obhliadnuť byt. Tento bol už tretí a úprimne ani ten ma nedostal do kolien, ako by to nazvala Vera. Úplná jednoduchosť, minimalistické dekorácie a to hovoríme o plne vybavenom a zariadenom byte. V tomto sa naše názory rozchádzali. Otec mal radšej mužskú verziu bývania, ale mne to prišlo strašne fádne. Také neosobné. Tmavý nábytok, sivé steny, moderné spotrebiče v kuchyni s taktiež tmavou linkou. A tá čierna sedačka, to už bola bodka za všetkým. Moje oči hovorili jasne. Nie.  

„To je tak byt pre teba," hundrala som. 

Otočil sa ku mne a pohladil pri tom okraj stola, ktorý bol nejakým moderným umením, ale mne to prišlo ako kopa zchátraného dreva. 

„Ja by som zvolil radšej dom, ako byt." 

„A zas ti bude vadiť, prečo treba najímať záhradníka a do bazéna ani raz nevlezieš." Presne ako doma v Atlante. 

Tváril sa, že nad tým premýšľa. 

„Myslíš?" 

„Viem to." 

Možno moje psychologické hry na neho začínajú zaberať, pretože o tom vážne uvažoval. 

„Pozri, si slobodný, môžeš tu bývať sám. Dole som videla kancelárske priestory. Pokojne by si si tam mohol otvoriť novú právnickú kanceláriu. Aspoň by si nemeškal do práce." Zasmiala som sa, ale iba tak jemne, nechcela som ho presviedčať. On ma za chvíľu prekukne, tým som si istá. Ale nasadiť mu chrobáka do hlavy bol dobrý nápad. Vyzeral byť duchom neprítomný, premýšľal o tom. 

„Veď s Kate asi ešte nechcete bývať spolu či nie? Podľa mňa je to skoro, a ak by si si byt iba prenajal, tak sa ho potom jednoducho vzdáš a nájdete si spoločné bývanie." 

Áno Adria, ešte trochu a máš to. 

„Možno máš pravdu. Páči sa mi tu. Je to veľmi elegantné."  Myslíš suchárske. 

„Áno to je. Ideálne pre teba," pritakala som.

Pokyvoval hlavou. Ak by som nevedela, že má priateľku, teraz by som k tom určite prišla. On vyzeral dosť zaľúbený a čo sa týkalo mojej osoby, nevšímavý. A ten včerajší prvotný šok, vystriedalo to, že si vybral naozaj dobre. Najprv som penila, že či to myslí vážne. Veď nabaliť si mladú ženu v jeho veku? Si robí žarty, určite. Ale potom sme sa trošku zdržali na toaletách a tam som si ju prekukla.