Rebelka

8.

A d r i e n n e

Nasledujúce ráno som sa prebrala úplne oddýchnutá a s úsmevom na tvári. Slnko ma volalo k sebe tým, ako svietilo cez béžové závesy a hovorilo, že bude opäť nádherný deň. A dnes si ho ničím a nikým nenechám pokaziť.

S Veronicou sme sa včera dobre bavili a ja som pripravená pokračovať v tejto nálade aj dnes. A ak by som nevstala teraz, Ria by ma z postele vytiahla svojím kňučaním určite.

Pohľad mi zablúdil ku puzdru na gitaru, už pár dní som nehrala a chýbalo mi to. Len, čo prídem naspäť z venčenia, vytiahnem svoju Taylorku a nepustím ju z rúk, až kým mi prsty nezhoria a hlas sa mi nevytratí.

Oblečená a pripravená vyraziť som zišla dole po schodoch do kuchyne. Viac sa mi páčilo to malé točené schodisko, ktoré nebolo ako to predné okázalé, akoby sme boli niekde v paláci. Ako aj včera, vzala som si zo stola banán a išli sme po záhrade smerom k jazeru. Bolo čudné, že dom zíval prázdnotou. Teda okrem zamestnancov, lebo kde tam som začula vysávanie a teraz vonku aj kosenie trávnika.

Ria si predo mnou podskakovala a krútila chvostom a ja som si obzerala zeleň okolo mňa. Aj v Atlante sme mali krásny pozemok so záhradou, ale nie takú obrovskú s takým parkom akoby sme boli na kráľovskom dvore. Celé to kričalo, že sa o to starajú prinajlepšom traja záhradníci, ale... O. Môj. Bože. Skoro som sa potkla o vlastný jazyk, ako som slintala pri pohľade na to telo.

Reece bez trička...iba v šortkách, na očiach tmavé okuliare, a kosil trávnik. Otočený mne chrbtom, ale ten chrbát som poznala z toho ako večne plával v bazéne a sem tam som ho zahliadla bez trička. Ale teraz? Musí on vyzerať tak dobre? Adrienne spamätaj sa- neznášaš ho!

Široké ramená, svaly na takých miestach o ktorých by som ani nevedela, že je to možné ich tam mať. A k tomu všetkému nemal na sebe ani gram tuku. Nebol ako tí chalani od nás, hoci športovci, ale kričalo to z nich, že žerú iba steroidy. To sa o Reecovi povedať nedalo. Sakra, prečo mi to robí?

Otočila som hlavu bokom, snažiac sa nepozrieť viac jeho smerom a s úplnou ignoráciou som prešla k zadnému plotu. Za plotom som si vydýchla a radšej som myslela na niečo pozitívne. Napríklad na to, ako sa ma včera Aiden dotkol stehna, a mne prešli zimomriavky po celom tele. Alebo si prehodil ruku poza môj chrbát a jemne mi hladil odhalené rameno. Áno, presne tieto myšlienky si budem pripomínať, koľkokrát prejdem okolo Reeca. Áno, je to skvelý plán a určite bude fungovať!

S Riou sme sa vrátili dnu, umyli sme sa a už som držala moju gitaru v rukách. Vytiahla som si zápisník, do ktorého som si vpisovala piesne a akordy a otočila na nedokončenú pieseň. Zabrnkala som akordy G, Am, F, C a vyskúšala zaspievať prvú slohu.

Nevidím necítim nevnímam, som ako vietor
Ukrytá hlboko v hlbinách...
v tvojich snoch dlhých dňoch predstavách hľadám to miesto.
Tisíc míľ pod vodou nad vodou, byť tvojou...

Nie, to nie je ono, niečo tomu chýba... Neviem to dokončiť, potrebujem sa sústrediť a to teraz nedokážem.

„Čo na to povieš zlato?" Mrkla som na Riu, ale tá si radšej schovala oči pod labku. 

„Jasné ani tebe sa to nepáči."

Nespokojná sama zo sebou som otočila zápisník na stranu, kde mám obľúbené piesne a k nim akordy. Zahrala som si ešte pár songov a nakoniec to nechala tak. Odložila som gitaru do obalu a vytiahla telefón.

Veronica sa ozvala ihneď: „Že dnes skočíme do nákupného centra? Prosíííím."

Pretočila som oči. „A nebola si na nákupoch náhodou včera?"