Rebelka

14.

A d r i e n n e

Dopila som pomarančový džús a vstala od stola. „Ďakujem za raňajky Julia, boli výborné, už viem od koho sa Reece tak naučil variť." Och. Priložila som si ruku k ústam, čo som to došľaka povedala. To mám za to, že najskôr hovorím, než si niečo premyslím.

Otočila sa ku mne Julia od sporáka, kde ešte chystala ďalšie jedlo. „Nemáš začo Adrienne, som rada, že ti chutilo," žmurkla na mňa.

Našťastie, že tu nie je Reece, inak by si ma pekne doberal, za tú malú pochvalu.

Ešte skoro ráno som ho videla, ako skočil do bazéna a už minimálne hodinu pláva. Ako to viem? No... tak trošku som ho pozorovala, ale to len preto, že som nemohla spať. Včera po večeri som nemala chuť nikam ísť a končene dokončila pieseň. Hrala som sa s ňou až som zaspala. A ráno, ako prvá hore, som mala možnosť vidieť Reeca, iba v plavkách, ako si skočil do bazéna a...no dobre, priznávam, sledovala som ho. Ale veď som len oceňovala akú ma výdrž vo vode, keďže je plavec. Takže som neokukovala, jeho svaly a tetovania, vôbec nie. 

„Nemáš náhodou prázdniny?" Vyrušila ma z mojich nemravných myšlienok na jej syna.

„Áno mám." Zachmúrila som sa, čo tým myslí. Dúfam, že som nepremýšľala nahlas, lebo by to bolo nielen, že trápne, ale maximálne nevhodné.

„Tak prečo si už hore?"

„Lebo som išla skoro spať."

„Aha. A čo plánuješ na dnes?" Toto je vypočúvanie? Určite nie, iba sa normálne o mňa zaujíma, lebo je to Júlia.

Hodila som podozrenia za hlavu a pekne jej po pravde odpovedala. „Chcela by som ísť na nákup, potrebujem pár vecí a aj jedlo pre Riu. Kde je najbližší obchod?"

„Napíšem ti adresu." Vytiahla lístoček a perom načmárala adresu obchodu. „Ale nemala by si ísť sama, nepoznáš to tu, pokojne napíš zoznam, čo potrebuješ a Reece ti to skočí kúpiť." No to určite, môjmu zoznamu by sa zasmial a výber tampónov asi nechám predsa len na seba.

„Nie vďaka, pôjdem sama alebo zavolám Vere. Aj tak si chcem ešte niečo vybrať. Možno skočíme aj na nákupy."

„Kúp si niečo pekné a ja ti postrážim Riu." To si píš, že kúpim. Dnes ráno mi blikla správa, že na účte už pristála pekná sumička. Od Sarah, samozrejme. Od otca som peniaze nechcela míňať, predsa Sarah ich má viac než dosť.

„Ďakujem ti."

Keď som vošla do svojho apartmánu, vytočila som Verine číslo.

„Prečo nespíš?" Zaškriekala tichým hlasom.

„Lebo sa mi už nechce, a zaspala som včera dosť skoro."

„Ale ja nie, tak mi zavolaj neskôr."

„Ani nechceš vedieť novinky?"

„Čože? Aké?" Stále iba mrmlala.

„O Lucasovi."

„Som samé ucho." Vedela som, že toto ju preberie.

Vyložila som jej všetko, čo sa včera na večeri udialo. Aj sme sa zasmiali. Ona už bola v dobrej nálade a prebratá, pokiaľ sa jednalo o Lucasa.

„Hovorila som ti, že to prežiješ." Smiala sa mi do telefónu, keď som jej dorozprávala o spoločnom stolovaní. Pre mňa celkom trápnom.

„Tak ja ti neviem, na jednej strane sa mi páči, že je Lucas taký pohodový, ale.. mne sa to nezdá. Je ako vymenený, nezapára do mňa, usmieva sa. Nechápem tomu." Priznala som fakt, že je to divné. Vždy bol ku mne hrubý alebo ma jednoducho urazil tak, že som ho mala chuť nakopať.