Rebelka

34.

A d r i e n n e 

Poznáte to, keď si myslíte, že lietate? Keď si srdce robí, čo chce a človek vzlietne iba pri pomyslení na objekt svojej túžby? Áno, taký mám momentálne pocit. Vznášam sa v opare lásky. 

„Naozaj mi šibe." 

Zasmiala som sa sama sebe. Ruka si lietala po zápisníku sama a písala som zaľúbenú pieseň. Pred očami som mala náš vzťah a celý svet som vylúčila zo svojej mysle, až kým mi nebuchli dvere a prebrala som sa.  

 „Ó prepáč, vyrušujem?" spýtala sa Veronica, ale ani trošku ju to nemrzelo. Zvalila sa vedľa Rii do gauča a ignorovala fakt, že som zaneprázdnená. 

Potrebovala som tie slová zo seba dostať, kým je to čerstvé a písala som ďalej. 

„Lucas vravel, že ťa mám zabaviť, tak som tu." 

Moja hlava sa v sekunde pohla jej smerom a pozerala som na ňu, ako na zjavenie. 

„Čo si to povedala? Zabaviť? Ako to myslíš?" 

Tvárila sa spokojne, vôbec jej to neprišlo divné. „Chalani majú spolu pánsku jazdu, nevedela si o tom?" 

Určite sa mi vytratila farba z toho, čo povedala. „Mne Reece povedal, že majú poradu z plaveckého klubu." Roztriasli sa mi ruky a stlačila som ich v päsť. 

On mi klamal. 

Chytila ma za ruky. „Možno sa mýlim, možno s nimi nešiel," chlácholila ma, ale nezaberalo to. 

„Potom by ti Lucas nekázal, byť so mnou." Bolo to jasné ako facka. Oni dvaja boli spolu a nahrali to na nás obe. Len ten blbec sa prerátal. 

Vera bola ticho, ako tuho premýšľala. Ja som mala v hlave iba jedno. Nebudem sedieť doma a čakať poslušne, kým sa vráti. 

Dvihla som hrdo hlavu s rýchlym nápadom. „Ideme von!" 

A teraz to naozaj nebolo z trucu. 

***

„Písala som babám zo školy, všetky idú k Ericovi na párty." Otriasla sa pri zmienení jej bývalého. Neubránila som sa smiechu. „Tebe sa to zdá smiešne, počkaj keď tam bude aj Tara."  Vyplazila na mňa jazyk. 

Dík za pripomenutie. 

Sedeli sme v taxíku ja Vera a Mia. Radšej sme sa nechali odviesť, lebo už pri chystaní sa, sme si dali pár pohárikov. Boli sme oblečené skôr do nočného klubu, ako na študentskú párty. Ale ani jednej z nás to nevadilo. Dnes to roztočíme a na chalanov si ani len nespomenieme. 

Vystúpili sme na adrese, ktorú nám poslala Verina kamoška. Klasicky dvojposchodový dom bol celý vysvietený a hudba hrala tak hlasno, že určite sa to dnes nezaobíde bez polície. Domy tu boli jeden vedľa druhého a to isté by som mohla povedať o ľuďoch. Boli všade. Vonku mali sudy s pivom a nalievali sa, akoby to bola voda. Postávali naozaj všade. Ak ich je toľko vonku, koľko bude dnu? 

„Poď ideme nájsť Kristy a Lucy." Preplietla si so mnou prsty, aby sme sa nestratili. Cítila som na sebe pohľady, ako sa za nami otočilo pár chalanov. Trošku som si potiahla šaty nižšie, pretože boli dosť krátke. Ale aj tak som nebola nahá ako dievčatá, ktoré sedeli chalanom na kolenách. Kde som sa obzrela, buď sa oblizovali alebo boli na sebe nalepení. 

„Nemala som sem chodiť," povedala Mia, vedľa mňa. Naozaj bola veľmi neistá. Rozhliadala sa naokolo a radšej som ju vzala za ruku. 

„Prestaň, dnes budeš s nami, uvidíš, zabavíme sa." Usmiala som sa na ňu, chcela som jej dodať trochu odvahy. Tiež sa usmiala, ale nebol to úprimný úsmev.