Rebelka

15.

A d r i e n n e

„Tej lícenky máš viac než dosť." Dohovárala som Vere, keď sme sa chystali von. Jasné, že opäť u mňa v kúpeľni. Doupravovali sme si vlasy a make-up a nakoniec zhodnotili jedna druhú. Ja som sa musela prezliecť už po druhýkrát, lebo jej sa stále niečo nezdalo. Ale to, že som na ňu vyskočila, pre jej outfit, lebo vážne nepreháňam, mala toho na sebe dosť málo, iba mávla rukou. Sukňa a ako inak krátke tričko, ktoré je teraz in. Ja som si vzala pre zmenu, džínsové šortky a čierne tielko, ktoré dosť odhaľovalo, ale čo už, aj tak tam v podstate nemám nič.

„Myslíš, že nám na to skočia?" Spýtala sa opatrne a neisto, bolo vidno, že sa jej do toho moc nechce. Oči mala ako vyplašená srnka, keď na ňu zasvietia reflektory auta.

Keď som jej predostrela svoj návrh, ako vytiahnuť Lucasa na pravé svetlo, hneď po tom skočila. Ale čím ďalej sa blížil večer, už ju to prechádzalo a začínala si poklepávať nohou od nervozity.

„Vera, nebuď srab! Súhlasila si a ja už som sa aj tak ozvala Aidenovi, že prídeme. Všetko klapne, uvidíš." Presviedčala som ju, tentoraz naposledy.

Dokončili sme úpravy, vzali si kabelky a vybehli z apartmánu.

„Keby niečo, volaj." Pošepla som Julii v kuchyni. Nechcela som ísť predným vchodom, lebo by nás uvideli z jedálne a začal by výsluch, kam sme sa vybrali. A my potrebujeme dnes moment prekvapenia nie, aby nám prišli na náš plán.

„Nemaj strach, bavte sa dievčatá." Poslala mi vzdušný bozk. Zbožňujem tú ženu a moja Ria tiež, už sa stihla udomácniť u nich v prístavbe. Zradkyňa jedna.

Plán bol jasný, vyprovokovať Lucasa. A s tým dnešným oblečením a skvelým make-upom, ktorý som jej urobila, bude padať sánka. Len neviem či nie všetkým chalanom v bare.

Šoférovala som cez mesto, hoci sme v The Rich boli, cestu som si vôbec nepamätala. Vera mi robila opäť navigátora, ako aj včera Reece. O tom som sa jej nestihla zmieniť, lebo...no nechcela som na to myslieť

„Včera sme boli spolu nakupovať."

„S Lucasom?" automaticky si myslela, že sa bavíme iba o ňom.

„Čoby, ach, ty si ním tak posadnutá nie, bola som s Reecom."

Vera sa rozrehotala. „Tak to si viem predstaviť, ale nepočula som v správach, žeby zhorel niekde obchod."

„Ty si koza, prečo by horel?"

„Pretože vy dvaja, keď ste pri sebe, lietajú z toho iskry." Naznačila rukami výbuch a hovorila tak tajomne.

Ak by som nešoférovala, asi by som jej aj niečo urobila. „Daj pokoj, žiadne iskry nelietajú a ani nebudú!"

„Ako myslíš." Ukončila našu prestrelku, ale stále sa smiala.

Zaparkovala som na vyhradenom parkovisku a peši sme išli neďaleko k baru. Vnútorne som sa pochechtávala nad našim plánom, teda mojom, lebo ak by som ju do toho nedotiahla, sama by sa do ničoho nepustila. A čo iné by sme robili, keby som nevymyslela niečo prefíkané.

Vstúpili sme dnu a ja som hneď uvidela Aidena vzadu pri biliardovom stole a vybrali sme sa k nemu. Bar bol plný , ako inak, decká z mesta a z univerzity sa tu chodili večer zašívať. A my sme ta tom neboli inak. Všimla som si obdivné pohľady, keď sme prechádzali okolo stolov a boxov. Chalani postávali pri bare aj s polovičkami, ale aj tak sa otočili za Verou, ktorá je dnes ako bohyňa, ktorá láka svojou aurou všetkých poddaných.