Rebelka

18.

A d r i e n n e

Stereo bolo pustené, ako sa hovorí, na plné pecky a Ria sa skrývala v kúpeľni, aby ušetrila svoje bubienky v normále. A pritom už bola zvyknutá, že prídu na mňa stavy, kedy potrebujem vypáliť do hlavy dieru, a to jedine hlasnou hudbou. Pomedzi to som si pobehovala po izbe a hľadala stále moju retiazku. Nebolo jej nikde, už som zisťovala u všetkých zamestnancov domu, či na ňu nenarazili. Nikto ju ani len nevidel a ja už som strácala nádej, že ju ešte niekedy uvidím.

Hudbu som mala zapnutú aj najmä kvôli tomu živému snu, ktorý sa mi dostal pod kožu a chcela som na neho zabudnúť. No nebolo to nič hrozivé, iba spomienka na krásnu chvíľu, tak živú... a tak dokonalú...

      „ Adria, budeš počúvať či sa ti to páči alebo nie." Doberal si ma Reece a ruky namieril na moje boky a šteklil ma odušu. Lapala som po dychu, rehotala sa a vykrúcala, nech už prestane, inak sa pocikám.

„Dosť už, dobre... dobre.. už budem počúvať." Prestal so šteklením, ale v očiach mu blčal oheň a nevedela som si to inak vysvetliť, len že sa ma chce dotýkať, čo doteraz často nerobil.

Predýchala som to a neodpustila si tú poznámku. „Že si sa ma chcel iba dotýkať? Priznaj."

Úsmev mu zamrzol a pozeral teraz na mňa viac roztúžene. „Dostala si ma, chcem sa ťa dotýkať." Priložil svoje ústa na môj krk a pobozkal ma tam. „Chcem s tebou robiť oveľa viac." Pri jeho slovách som sa celá roztiekla, ako kopček zmrzliny na slnku.

„Ách," nemohla som vysloviť viac, iba som vzdychala, keď jazykom prešiel po mojom krku až k uchu, a potom po sánke, až sa dostal k ústam.

Prestal a hľadel mi do očí. „Teraz ťa pobozkám." Pošepol a vkĺzol mi jazykom do úst.

Panebože to je úžasné... Hlava sa mi motala z toľkého vzrušenia, ako to dokázal len on. Pomaly ma posunul, aby som si ľahla a rukou vošiel do mojich vlasov. Ja som urobila to isté a ťahala ho za tie jeho neposlušné, večne trčiace vlasy. Rozpaľoval ma, až príliš. Chcela som ho, chcela som to, jeho...aj to všetko o čom som kedy čítala alebo počula. Ruku presunul za okraj môjho trička a jemne potiahol látku, vysunul ho a nahmatal lem mojich nohavičiek.

Zastavil sa a pozeral mi do očí. „Pokračuj." Nabádala som ho, nech neprestáva.

„Bože moje oči...! Skríkol hlas a my sme iba zaúpeli, ktorý debil nás v tom vyrušil.

„Vypadni!" Kričal Reece na Lucasa, ktorý postával v dverách herne a chechtal sa.

„Idiot!" Vyskočila som z pohovky a utekala sa schovať do kúpeľne...

„Héj!" Kričal niekto cez hlasnú hudbu, momentálne išla Uprising od Muse a naberala na intenzite rovnako, ako hlas mojej mamy.

„Mohla by si to prosím vypnúť?" Hlas sa stupňoval každou sekundou.

Otočila som sa k mame, ktorá si už sadala na pohovku. Podišla som k mobilu a stiahla hlasitosť na stereu, ale nechala som ho ísť aspoň v akej takej hlasitosti. Jedine šum prehluší moje zlé myšlienky, ktoré fakt teraz nechce počuť. Inak by odtiaľto utiekla aj s plačom.

„Čo sa deje?" Išla som rovno k veci.

„Dnes som doma, čo keby sme si zašli na nákupy?"

Jej asi vypráža a poriadne. „Niečo už mám." Možno slovo NIE by brala až príliš osobne a ten „normálny" vzťah medzi nami, začínal byť na dobrej ceste. Hoci od normálnosti mal ešte na míle ďaleko. Ale tolerovala som ju.