Rebelka

16.

R e e c e

Keď mi prišla správa s fotkou, ako si tie dve, krásne uložili svoje chutné zadky vedľa toho chuja, myslel som si, že mi praskne mobil od toho, ako som ho zvieral.

„Čo došľaka má byť toto?!"

„Reece, pozor na ústa!" Zahriakla ma mama v kuchyni.

Dvere do kuchyne rozrazil Lucas, v tvári skoro červený hnevom, hneď som pochopil, že správu od jeho spoluhráča dostal aj on. Doteraz som čakal, kým dojedia večeru, aby som mohol ísť upratať zo stola, keďže Joanna, mamina pomocná sila, mala dovolenku. Musel som pomáhať v dome aj ja, no teraz chápala, že sa niečo deje.

„Ideme!" Zavelil Lucas. 

Pozrel som na mamu a ona prikývla.

Vybehli sme hneď von a skočili do auta, zaparkovaného na príjazdovke.

„Oni si z nás asi strieľajú!" Zhúkol som už v aute. „Kurva, Aiden, ja ho pridusím."

„Nemôžu byť také hlúpe, aby s nimi boli to, že je Mia blbá chápem, ale nie Vera a Adria!"

„Upokoj hormón, Mia je decko, ale tie dve..." Radšej som zmĺkol, inak rozmlátim interiér Lucasovho Roveru, a to fakt teraz nepotrebujeme. No dostal som neskutočnú chuť zabiť toho skurveného Aidena. 

Nie, Adriu nedostane!

A ako to, že mi zdrhla? Veď aj mame som nakázal, nech mi o všetkom hovorí tak, kde nastala chyba?

„Ja jej nasekám na zadok, uvidíš." Aspoň, že má zmysel pre humor v tejto chvíli a extra chúťky, len som nevedel o ktorej točí.

„Vere či Adrii?"

Pozrel na mňa bokom, či mi šibe. „Vere samozrejme, Adriu si spracuj sám aj tak ju máš na starosti ty." Jasné, to mám za to, že pred ním nedržím zobák.

Zaparkoval rovno pred barom a obaja sme naklusali dnu poháňaný testosterónom. Rozhliadli sme sa po miestnosti a zastavili sa pred barovým pultom.

„Dik, že si sa ozval." Povedal Lucas Nickovi a objednal mu ďalšie pivo. Pozdravili sme kamošov a jeho spoluhráčov a išli ďalej.

Vnímal som každý jej pohyb. Každý jej falošný úsmev na toho debila. Aj ako sa vyškiera popod nos a všíma si ma. Cítil som jej pohľad, jej postoj, jej....všetko. Tá malá potvora.

„Stoj, ešte nie, počkáme." Zastavil ma Lucas, skôr než som stihol niečo urobiť. 

Prikývol som a čakal, kedy bude najlepšie vyraziť. Chápal som, že čakáme na prvý krok a nemôžeme vyraziť, ako prvý v boji. Nie, keď je tu množstvo svedkov.

Lenže...kvapka mojej trpezlivosti pretiekla a Lucasova tiež.

Adria bola nalepená na toho blbca Sama a Vera sa skoro oblizovla s Aidenom. Lucasovi akoby zapli spínač. Schmatol Veru, div ju nevytiahol von za vlasy. Ale čo neurobí človek z lásky, no nie?

„Ja, ja..." Habkal ten debil a cúval pred nami, akoby nás bolo sto na jedného.

Aj keď cúval, schmatol som ho za tričko a zadíval sa na neho výhražne. Bol som zúrivý a zároveň som sa mu chcel vysmiať, aký je to srab a bojí sa nás. „Aby sme si rozumeli," pritiahol som ho ešte bližšie. „Daj od nich ruky preč, inak vieš čo nastane." Nezmohol sa na slovo, veľmi dobre si pamätal, ako dopadol naposledy, keď sme mu na to prišli, čo Lucasovmu tímu urobil. Sotil som ho od seba a vzal za ruku Adriu preč od neho, až kým sme nevyšli von z baru.