Rebelka

10.

A d r i e n n e

Zábava bola v plnom prúde, ale veľmi dobre viem, že mám riadny prúser. Jazyk sa mi plietol a nohy podlamovali a Vera bola na tom rovnako. Vypili sme toho dosť, ale nie toľko, aby som bola tak mimo. Za to môže ta tráva došľaka.

Veronicu držal Lucas a mňa Cole. Celkom príjemne voňal a ja som sa pristihla, že som si k nemu pričuchla.

„Ja viem baby." Povedal pri mojom uchu. „Aj ja som z teba hotový." Keby som vládala zodvihnúť ruku, asi by som mu za to jednu vlepila. Ja som z neho nebola hotová. Iba voňal dobre, ale nepriťahoval ma. Ešte stále mu to nedochádzalo?

Ešte nikdy som sa tak necítila ako teraz, veď som nevládala ani odpovedať. Hudba hrala nahlas, svetlá blikali až som privierala oči.

„Prehnali to, nemali si dať posledný šluk!" zakričal Cole. Ale neviem komu to hovoril. Oči som nemohla rozlepiť.

„Berieme ich preč!" Teraz pre zmenu hovoril Lucas, dosť blízko mňa.

Najskôr Cole, keďže ma držal, ma dvihol na ruky a niesol preč. Chcela som odporovať, veď hudba bola úžasná, dobre sme sa zabávali, tak kam ma to nesie? Ja sa chcem ešte baviť. No táááák.

Nič mi nedávalo zmysel ani keď ma posadil do auta.

„Kam.." Hlas sa mi vytrácal, vnútorne som kričala, ziapala, ale nevydala som v skutočnosti ani hlások. Toto nie je dobré, to mi bolo jasné.

Ale myseľ nemyslela tak ako bolo treba. V jednu chvíľu som sa bála a v inú chcela ísť naspať do toho klubu, kde sme sa tak dobre bavili.

Tak nechápem, čo sa to stalo?

„Ty si si nevšimol, že už má dosť??"

„Nie, veď sama si pýtala."

„Snáď rýchlo vytriezvie."

Rozprávali jeden cez druhého a ja už som nevedela, kto to rozpráva. Chcela som sa spýtať, kde je Veronica, ale oči som neotvorila.

Auto zastavilo a opäť ma niekto dvihol.

„Kurva čo sa to stalo? Museli ste to tak prehnať?" ozval sa povedomý hlas.

„Sú iba zhulené."

„Do piče."

„Takto ju Sarah nesmie vidieť a ani Veronicu." Prečo nehovorili jasnejšie? Ničomu som nerozumela. Kde nás to berú?

Kdesi ma položili a nútili piť vodu.

„Prosím, Adria, prehltni to." Zúfalým hlasom ma prosil. 

Ach môj krásny, prehltla by som všetko o čo by si ma požiadal, ale nie teraz, keď o tom ani neviem. Keď si nemôžem vychutnať tvoje telo a prejsť prstami po každom svale a olízať ho. Keď sa nemôžem dívať do tých čokoládových očí, o ktorých som tak dlho snívala. Vidieť v nich hnev a odhodlanosť postaviť sa mi tvárou v tvár.

To, že som zhulená je mi jasné a chválabohu, inak by som to všetko povedala nahlas.

***

V hlave mi búchali všetci škriatkovia a zmysleli si, že je to super zábava. Chcela som im vytrhnúť tie kladivá, ktoré trepali iba do jednej strany až som mala pocit že sa nakláňam a moja hlava sa zrazu odtrhne. A možno by to bolo najlepšie a prestalo by to dunenie.

Otvorila som oči a mrkala. To že nie som doma v Atlante a ani v apartmáne vo vile mi bolo hneď jasné. Snažila som sa posadiť, ale hlava bola ešte stále plná tých škriatkov, ktorí sa menili na ťažkých obrov a nedala sa dvihnúť.