Rebelka

11.

R e e c e

Adrienne stála pripravená do boja a ja som si užíval jej výbuch. Neskutočne ma bavilo vytáčať ju. Sama mi nahrávala a využil som príležitosť prilievať do ohňa. Ten zúrivý pohľad, ktorý má, koľkokrát vyslovím skratku Adria, ma ešte viac nabudí a vyhecuje vytočiť ju do úplnej vývrtky.

Na jednej strane som bol naštvaný, na čo ten dement myslel, keď ich vzal do Glamu a zhulili sa. Ale aspoň sa celú noc staral o Veronicu.

Zato ja som vnútorne penil, keď Cole povedal, že ostane pri Adrienne. Vzal som mu ju z náručia a v tej chvíli mi bolo úplne jedno, že mi prekazili večer s Rachel. Na ničom inom nezáležalo, len aby Adria bola v poriadku. Nielen, že som sa bál, aby neupadla do nejakého stavu, keď to tak prehnali a aby nevystrájala keď bola zhulená. Riešil som iba to, že je nehybná a len spí. Bolo to čudné, ale aspoň sme sa vyspali. Aby to neznelo divne, spali sme iba vedľa seba. V jednu chvíľu som ju mal pritlačenú pri tele a preklínal som sám seba, že ma to vzrušuje.

„Nie som Adria." Zopakovala ešte raz so stisnutými zubami. Sipela predo mnou, hrudník sa jej prudko nadvihoval od zlosti a ja som zabudol rozumne uvažovať.

„Nepáči sa ti, keď ti hovorím, čo máš robiť alebo, keď vyjde Adria z mojich úst?" Ani si neuvedomovala, ako vyzerá, keď jej v očiach horí oheň a nie je vtedy iba to povrchné dievča, ktoré som poznal, ale poriadna dračica vystrkujúca pazúry. „Priznaj si, že sa ti to páči, keď ti tak hovorím."
„Nie!" Vyštekla a sotila do mňa. Chytil som jej predlaktia a pritlačil k sebe. Mohla sa mi brániť koľko len chce, tie tenučké rúčky oproti mojim nič nezmôžu. Hľadel som na ňu z vrchu a ona sa odtiahla, aby mi videla do očí. Hrudníky sa nám dotýkali a tie tenučké šaty, čo mala na sebe iba kopírovali jej ženské krivky. Na perách mala čokoládu z lievancov a ja som dostal chuť ochutnať ju z jej pier.

Tak veľmi ma lákala, ako zakázané ovocie. Pre mňa je zakázaná, pripomenul som si a prinútil zaradiť spiatočku.

Odtiahol som ju od seba a jej sa odrazilo v zelených očiach sklamanie. Chcela aby som ju pobozkal? Túžila po tom rovnako ako ja?

Hypnotizovala ma a nemohol som na ňu prestať hľadieť.

„Že ja tu cítim lievance." Ozval sa Lucas z dverí a našťastie nekomentoval našu chvíľku a otočil sa naspäť k Veronice, ktorá bola ešte zmorená včerajšou nocou.

Adria sa vybrala k nej, akoby medzi nami pred chvíľou nič neprebehlo a privrela dvere Lucasovi rovno pred nosom.

„Prosím za-bi-te ma." Žuchol sa na sedačku.

„S radosťou." Zavrčal som. Nemal som ho kedy zvoziť, celú noc bol s Verou.

Dvihol ruku, aby ma zastavil. „Viem, chceš ma teraz pripraviť o gule. Čo som s nimi robil, prečo som to dovolil a bla bla, ale bracho, teraz na to nemám žiadnu energiu." Mrmlal si popod nos.

„Buď rád, že sú v poriadku!" Precedil som cez zuby. Dávať mu teraz kázeň? Ničomu by to nepomohlo.

A tým sa tu moja misia skončila. Vzal som si tričko, natiahol si ho a vybral sa preč.

„Ty si z nej ešte stále hotový." Povedal, akoby nič, keď som prešiel okolo neho. Ani len na mňa nepozrel. Neodpovedal som a radšej za sebou zavrel vstupné dvere. 

Nie, na Adriu nesmiem ani myslieť a viac sa k nej už nepriblížim.

Vošiel som do vily cez kuchyňu a pobozkal mamu na tvár. „Ahoj mami."

„Reece, pán Harper by s tebou rád hovoril. Čaká ťa v pracovni."

Prikývol som a išiel zistiť, čo je také dôležité. Najskôr to bude niečo vážne, keď ma mama nespucovala, kde som bol cez noc. Vedela, že občas prespíme aj v herni, ale vždy sa ma na to ráno opýtala.

Prešiel som cez halu až na koniec chodby ku kancelárií, do ktorej som rád chodil. Pán Harper nado mnou vždy držal ochrannú ruku a preto som si ho vážil. Zaklopal som a počkal, kedy ma k sebe zavolá.

„Ďalej."

„Dobrý deň." Vstúpil som dnu a pozdravil ho. Gavin sedel za svojím tmavým stolom a netváril sa veľmi šťastne. Ďalšia vec bola, že je teraz doma a nie v kancelárií v meste. Ale rád pracoval aj z domu, tak som sa ani nemal čomu čudovať. 

„Sadni si." Ukázal rukou na stoličku pred jeho stolom.

Sadol som si a bol ticho. Prezeral som si jeho pracovňu, kde som už neraz sedel na výsluchu ale viac menej to bola priateľská debata. Vzhliadal som k nemu, keďže bol mojim jediným mužským vzorom. 

Vzdychol si, čo nenaznačovalo nič dobré. „Ako sa máš Reece?" 

„Celkom dobre a vy pane?" Iba pokýval hlavou a premeral si ma.

„Najprv sa ťa s pýtam, čo si robil včera večer." Toto je výsluch? Ak odpoviem zle, bude to problém. Ak odpoviem pravdou, zradím Lucasa.

„Večer som bol doma a chystal som sa ku kamarátke." Začiatok pravdy je dobrá cesta k vyslobodení sa.

„A potom." Nabádal ma a mne bolo hneď jasné, odkiaľ vietor fúka.

„Úprimne pán Harper, je toto výsluch? Lebo ja mám pocit, že vy to už viete a iba si overujete či vám poviem pravdu." Odpovedal som tak ako ma to aj on sám naučil. Byť o krok vpred pred protivníkom.

„Správne. A chceš mi povedať, čo sa stalo?" Dvihol jedno obočie a mykalo mu kútikmi. Jasné, že ma skúšal.

„Viem, že chceš byť lojálny ku mne, ale aj k Lucasovi, a to ti neberiem. Len chcem vedieť či si bol s nimi."

„Nebol."

„Bod pre teba." Zdráhal sa mi povedať, prečo som vlastne tu.

„Fajn. A teraz k veci, čo odo mňa čakáte?"

„Dáš pozor na Adrienne." Vyslovil a mne sa v tom momentne zastavilo dýchanie. „Ďakujem, že si sa o ňu včera postaral, aj že ste sa chceli navzájom kryť, ale zabudol si na jednu vec." Otočil ku mne monitor počítača a ukázal video záznam. Sakra jasné, zabudol som na kamery. „Sarah som nič nepovedal, bola celá natešená, že sa s Lucasom konečne rozprávajú a popravde bol som aj ja rád. Ale nechcem, aby sa takéto niečo opakovalo." Na konci už pritvrdil a dával to rozkazom. 

„Stále nerozumiem, ako mám na ňu dať pozor."

Usmial sa tak, akoby vymyslel najlepší plán na svete. „Budeš jej tieňom."

***

Vyšiel som z kancelárie pána Harpera a vôbec sa mi nepáčilo to čo som dostal za úlohu.

Už keď som k nemu vchádzal do miestnosti, nezdala sa mi jeho zarmútená tvár. Vždy bol veselý ale po včerajšku, zmizol mu ten jeho vrelý úsmev a pribudla mu nová vráska.

A to všetko len kvôli nej.

Dostať takú úlohu bolo ako za trest. A prečo? Ak by som bol malý chlapec spýtal by som sa, čo som vyviedol, prečo ma tak trestajú? Ale už nie som malý. Som dospelý muž , akurát že bývajúci pod touto strechou, len preto že tu mama pracuje.

Takže prečo? Pretože som jediný zodpovedný v tomto dome?

Fajn, o Lucasovi sa to povedať nedá, aspoň, že nakoniec urobí tak ako ja chcem a vie dobre, že moje nápady sú normálne, zato jeho...nedá sa o tom ani rozprávať.

Takže poslednýkrát sa pýtam, prečo som si vyslúžil takúto špeciálnu úlohu?

Odpoveď je, pretože mi Gavin Harper verí. A ja ho nesmiem sklamať, tak som na to kývol.

Lenže už teraz viem, že je to nesplniteľná úloha. Najmä ak sa jedná o ňu.