Rebelka

32.

R e e c e

Celý môj život je v spojení s vodou obmývajúcou mi tvár. Nič lepšie som doteraz nepoznal, teda okrem sexu, samozrejme. Pocit, keď ohlásia štart a ja skočím a plávam hoci viem, že mi nejde o život, ale o medailu, je oveľa vzrušujúcejší. Vtedy vnímam iba sekundy, ktoré ma posúvajú vpred. Iba pohon rúk a nôh zosynchronizovaných s vodou. Vtedy plávam a vznášam sa nad hladinou, je to akoby som tancoval s prúdom. Som zosúladený a ovládam svoj dych, medzi nádychmi a výdychmi. 

Nádych, záber, výdych a vpred. 

Opakujem dovtedy, až kým sa nedotknem cieľovej steny. A po odpískaní tuším, že som to dal ako prvý. Dych som mal ešte zrýchlený námahou a srdce mi bilo divoko, ako som zo seba vydal všetko, čo som mohol. 

„Áno Rivera, presne takto to daj aj v Miami." Ukázal mi tréner stopky, na ktorých svietilo tri minúty a desať stotín. V krátkom bazéne na päťdesiat metrov v disciplíne štyrikrát sto metrov voľným spôsobom, som to dal na výbornú. Vnútorne som jasal ako malý chlapec, pretože to bol môj cieľový čas a blížil sa k svetovým rekordom, ale nedal som to na sebe vedieť. Vychoval ma skvelý človek, ktorý ma tlačil do úplných krajností a ani dostačujúca výhra nie je všetko. "Musíš byť najlepší," vravel mi stále. A ja som chcel byť najlepší. 

Rukami som sa vytiahol von z vody. Tréner iba prikývol, keď sa nám stretli pohľady a poklepal ma po pleci. Nepovedal mi, že som dobrý, že to zvládam, iba ma podporil pokynutím hlavy v mojom výkone. Ale zas on nikdy nemrhal slovami. A toho som si cenil.

Dal som skvelý čas. A kurva, ja to dám na šampionáte ešte lepšie. 

Usmial som sa na neho a siahol po osuške.

„Máš šťastie, že ťa už nikto nerozptyľuje, je to cítiť na tvojom výkone. Tak to má byť," povedal. Takže on predpokladá, že s Adriou už nie som. Tomu som sa akurát tak zasmial a on dvihol obočie. 

„Rozptyľuje, ale inak." Zaškeril som sa.

Hneď to pochopil, oči sa mu rozšírili teda, nie žeby som si ho všímal, ale poznal som už jeho gestá. „Tak v deň súťaže nech sa na teba ani nepozrie." Poškriabal sa na hlave. „Nie nie, lepšie bude, keď pôjdeš s prázdnymi guľami, tak ako teraz. Nechaj ju nech sa o teba dobré postará." Vyprskol do smiechu a zatlieskal si. Idiot. Prostredník som ukázal už iba jeho chrbtu, keď sa vydal preč.  

***

Keď som vychádzal z plaveckého klubu, dostal som správu od Lucasa. 

Sorry, zdržal som sa, ale prídem o desať minút. Inak dnes párty u Erica. IDEME!!! 

Tak to som si vedel predstaviť, kde sa tak zdržal. Hoci mal tréningy povinné, kašľal na nich. Na pár sa mu podarilo ísť a niektoré vynechal keď sa "zdržal" v herni s Verou. 

S Adriou sme chceli mať opäť súkromný večer, maximálne s Lucasom a Verou. Možno by si k nám sadla aj Mia tak, ako aj posledné dva dni. Už vychádzala z izby, za čo mohli vďačiť mojej mame, doslova ju dotiahla k nám a prikázala jej sedieť pri nás. Nikto by mojej mame neodporoval, na to nás troch vychovala dobre s pevnou rukou. Mia včera sedela pri nás a vyšlo z nej pár slov. Ale už to nie je to prchké dievča, ktoré si povedalo čokoľvek, teraz je dosť utiahnutá. 

Dnes som naozaj nechcel ísť nikam, keď som si nebol istý či Adria ostane v Palm Bay, chcel som s ňou byť čo najviac. Jej otec mal priletieť zajtra večer. A udiať sa môže čokoľvek a vezme ju späť do Atlanty bez mihnutia oka. Nevedel som čo od toho čakať.