I'm fine ! I' m broken!

37.kapitola

Na druhý deň som vstala a ledabolo som sa prichystala. Na raňajkách na mňa Ginny aj Harry niečo rozprávali ale absolútne som nevedela čo. V hlave som mala chaos a vedela som, že si čo najskôr musím svoje myšlienky upratať, a potom s tým prísť za Dracom. Úprimne? Bála som sa. Bála som sa, či to nebude náš koniec, a či ďalšiu takúto skúšku náš vzťah prežije. Taktiež som vedela, že ak si mám upratať v hlave, tak si musím dať pár dní voľno od ľudí mimo školy. 

Škola šla dnes obrovskou rýchlosťou a ja som si ani poriadne neuvedomila, že už sedím na obede  a pred sebou mám už len jednu hodinu. Po škole som mala v pláne sa stratiť v najzadnejšom kúte knižnice a študovať. Áno, toto je môj štýl upratovania si v hlave. Stratiť sa zo života mojich kamarátov a hľadať pomoc v knihách a samote. Znie to depresívne ale v skutočnosti to tak vôbec nie je. 

Posledná hodina bola, na moje veľké nešťastie, hodina elixírov spolu so Slizolinom. Vošla som do učebne v sprievode Ginny, ktorá však neprehovorila ani slovo, lebo pochopila, že by som ju aj tak nepočúvala. Usadili sme sa na naše zvyčajné miesta a hodina sa pomaly začala. Vnímala som len učiteľov výklad ale okrajovo som si všimla, že aj Draco je zahĺbený vo svojich myšlienkach. Možno to bolo zvláštne ale mala som pocit, akoby premýšľal nad tým istým ako ja.

Z učebne som vytrielila, bez pozdravu, do knižnice, kde som uskutočnila svoje dnešné plány. Navyberala som si množstvo zaujímavých kníh a usalašila som sa v zadnom kúte knižnice, kde takmer nikto nechodil. Bolo tam dokonalé ticho a kľud. Bolo počuť len moje tiché obracanie strán a občasný hvizd vánku za oknami. 

"Hermiona." začula som z diaľky. Hlas patril Ginny ale nechápala som, čo by tam ona robila. "Hermiona!" ozvalo sa znova a naliehavejšie. Niekto so mnou pomykal. "Mám toho dosť. Grangerová vstávaj!" zhúkla mi Ginny priamo do ucha a mňa vystrelilo zo stoličky. Prekvapene som sa pozerala okolo seba a pretierala som si oči. "Prečo kričíš?" spýtala som sa trochu prekvapene. "Pre srandu králikov. Je desať hodín a teba nebolo nikde, čo som mala robiť?!"povedala otrávene. Preboha, ja som tu bola skoro 9 hodín, z toho posledné 4 si nepamätám. "Nooo...trochu som sa pozabudla a zaspala som. Asi." Ginny pobavene pokrútila hlavou a zasmiala sa. "No poď ty spachtoška. Ideme upratať tie knihy a pôjdeme spať." 

Spolu s Ginny sme asi o polhodinu vychádzali z knižnice v úplnom tichu, pretože sme boli obe v polospánku. Dorazili sme do izby, kde sme sa každá zvalili na svoju posteľ a takmer okamžite sme zaspali. Neriešila som ani to, že mám na sebe habit. 

Ráno bolo kruté. Zobudila som sa visiaca dolu hlavou z postele a absolútne som netušila ako som sa do tej polohy dostala. Vstala som a zamierila som do kúpeľne, pretože som nutne potrebovala rannú sprchu.  V sprche som tak trochu meditovala ale skôr to pripomínalo hľadenie do blba. Vyšla som z kúpeľne o polhodinu s tým, že na posteli na mňa čakala trochu namrzená Ginny. "Bré ránko." povedala som. "Dobré by bolo keby nemusím na sprchu čakať polhodinu." prešla popri mne a ešte trochu šomrala. S Ginny to ráno bolo ťažké, pretože rána vyslovene nenávidela, a to ani nehovorím o tých pondelkových. Tie boli pre ňu a všetkých, ktorých stretla, smrť. 

Deň opäť preletel neskutočne rýchlo a ja som sa dnes rozhodla, že sa pôjdem prejsť a prevetrať si hlavu, keďže moje včerajšie upratovanie hlavy nevyšlo podľa predstáv. Bol krásny deň a ja som si vykračovala po školskom pozemku zahĺbená do svojich vlastných myšlienok. Nevedela som prísť na to, čo vlastne chcem a už vôbec som nevedela, čo so svadbou. Už dávno som však prišla na to, že svadba bola sprostosť, a že sa nechcem s týmito vecami ponáhľať. Na jednej strane bola radosť a na druhej strach a obavy. 

Po štyroch hodinách krúženia okolo hradu som uznala za vhodné ísť dnu a oddýchnuť si. V hlave som mala čiastočne upratané ale moje stanovisko Draca nepoteší. Vôbec som však nevedela, čo behá v hlave Dracovi, a s čím sa budem musieť vyrovnať.