I'm fine ! I' m broken!

12.kapitola

Draco:
Sedeli sme tam spolu dlho predlho. Keď už som cítil že jej je chladno . Povedal som.
D:"Herm mali by sme ísť do zámku. Už sa stmieva a je chladno." Bez slova sa zdvihla. Objal som ju okolo pliec a takto sme šli až k hradu. Vošli sme dnu. Bolo už takmer osem hodín. Ja som bol hladný , ale už bolo dávno po večeri. Zamieril som teda do Slizolinskej klubovne. Šiel som pomaly keď už som bol takmer pri klubovni zas som počul niečo alebo niekoho v učebni elixírov. Zastal som tesne pri dverách a nakukol som opatrne dnu. V učebni spolu zase boli Lena a Weaslík. Bolo mi z nich zle. Otočil som sa a zamieril som do klubovne . Prešiel som za kriku Pansy až do izby, kde som si ľahol do postele bez toho aby som sa vyzul alebo vyzliekol. Premýšľal som o tomto všetkom . Premýšľal som o Hermione o tom, že sme spolu o tom, že už ju nepustím. Zrazu mi niekto zaklopal na dvere.

Hermiona:
Po tom čo sme sa s Dracom rozlúčili som šla do Astronomickej veže . Cestu som prebehla. Prišla som tam a oprela som sa o zábradlie. Rozhliadla som sa po školskom areáli. Po vojne sa škola dala opäť dokopy aby mohli niektorí doštudovať a niektorých priať. Rokfort bol nádherný hlavne na jeseň, ale vždy mal čosi do seba, čo mu umožňovalo byť tým magickým miestom. Preboha veď ja som totálna hlupaňa. Ako budem chodiť s Dracom ? Veď sa budeme musieť stretávať tajne. A Ron? On nedokázal pochopiť to že som sa bozkávala s Dracom a ja som mala pochopiť ... Nadýchla som sa. Ak by som sa nenadýchla určite by si moje roztrhané city našli cestu na povrch. Stála som tam hodiny . Zrazu som za sebou začula zvuk krokov. Neotočila som sa lebo mi bránil strach. Ten niekto sa ku mne približoval. Stál/a za mnou a chytil/a ma za ústa . Neznámym kúzlom utvorila schody, ktoré viedli na zábradlie. Poštuchol/la ma a ja som vyšla až na vrch.  Zrazu mi pustil/a ústa a podkopol/la mi koleno. Rútila som sa dole . Vydala som zo seba výkrik a dopadla som na zem. 

Draco:
Bola to Pansy . Vošla a bez dovolenia si sadla na posteľ. "Draco . Kde si bol?" Pansy bola po vojne ešte odhodlanejšia ma získať a matka ju v tom plne podporovala. "Bol som s Hermionou." Zbledla ale o chvíľu nabrala červený odtieň po celej tvári. "PREČO HUMUSÁČKA ?!!!" " Nehovor jej tak Pansy!!" " Draco ty ...ty k nej niečo cítiš?" " Áno Pansy ." "Čo?" " Milujem ju." Pozrel som sa jej do očí . V jej očiach sa leskli slzy. " Ako veľmi ju ľúbiš?" "Ľúbim ju až za hrob." Chvíľu bola ticho akoby premýšľala a potom sa uškrnula. " To sa dá ľahko zariadiť. Pápá." Zdvihla sa a odkráčala preč. O chvíľu bolo počuť obrovský vresk. Vybehol som von na nádvorie kde bola už početná skupina ľudí. Prišiel som až dopredu. Na zemi nehybne ležala Hermiona . Z hlavy jej tiekla krv a jej oči boli zavreté. Opodiaľ stáli Harry, Weaslík a Ginny ktorá plakala. Moje oči sa na to nemohli pozerať . Do môjho srdca sa zabodlo tisíc nožov. Odviezli ju do Nemocničného krídla .

***********O týždeň***************

Ležal som v posteli. Vlastne v posteli som ležal od minulej soboty. Nejedol som . Hermiona sa ešte neprebrala . Nikto nevedel kto ju sotil . Premietal som si celú sobotu od začiatku, až do konca celý týždeň každý deň a každú hodinu. Zastavil som sa dnes pri vete ktorú mi povedala Pansy : "Ako veľmi ju ľúbiš?" Opýtala sa. "Ľúbim ju až za hrob." Odpovedal som. " To sa dá ľahko zariadiť. " Vyskočil som na rovné nohy.

Bola to Pansy!!!