I'm fine ! I' m broken!

43.kapitola

Okolo ôsmej sa Ginny vrátila do izby. "Prepáč, nemala som byť taká podráždená." povedala potichu. "Chápem ťa." prišla som k nej a objala som ju. "Stále si si to nerozmyslela?" zamrmlala v objatí a ja som sa zasmiala. "Nie nerozmyslela a neskúšaj ma presviedčať." Na tomto sa zase zasmiala ona. "Nenapíšeš mu aspoň, že nedorazíš aby tam nestál a nečakal ako taký pako?" Pokrútila som hlavou, pretože som sa s ním nehodlala kontaktovať. "Chápem." povedala Ginny a ja som bola neskutočne rada, že ju mám. 

Večer som zaliezla do postele s jednou z mojich kníh ale ani po 15 minútach som sa nedokázala sústrediť na jej dej. Zavrela som knihu a položila som ju frustrovane na nočný stolík. Vstala som z postele a sadla som si na parapetu nášho okna. Pozorovala som nočné nebo a nachvíľu som zapochybovala o mojom rozhodnutí nejsť. Mohla som si ho aspoň vypočuť, ale aj tak som vedela, že to bude zbytočné pretože som sa už rozhodla. Mrzelo ma, že sa náš vzťah skončil ale aj tak by to prišlo a možno by to bolo ešte horšie a ničivejšie.  

Nevedela som síce koľko presne som sedela na tom okne, ale prebudilo ma odbíjanie hodín o polnoci. Chvíľu som ešte hľadela z okna ale nakoniec som sa vrátila do postele a myšlienku o Dracovi čakajúcom ma na Astronomickej veži, som vypustila z hlavy a nakoniec som zaspala.

Nedeľa bola úplne nudná a v pondelok ráno som sa zobudila s poriadnou migrénou. Hralo mi to do karát, keďže som ani neplánovala ísť na vyučovanie. "Pre svätého Merlina." zavrčala som z postele a prevrátila som sa na brucho. "Čo je?" spýtala sa Ginny od jej toaletného stolíka. "Bolí ma hlava." zamrmlala som. "Naozaj alebo len aby si nemusela nikam ísť?" Trefná otázka. "Naozaj. Mohla by si to povedať McGonagallke?" Ginny sa na mňa usmiala a pokývala hlavou. "Donesiem ti aj raňajky?" "Ak by si bola taká dobrá." povedala som a prevalila som sa naspäť. "A ešte by si mohla ísť niečo vypýtať niečo na bolesť hlavy od Pomfreyovej, prosím." "Dobre, všetko vybavím." povedala a vyšla z izby. 

Po polhodine sa Ginny vrátila s raňajkami a elixírom od madam Pomfrey. Poďakovala som sa jej a ona odišla na vyučovanie. Zobrala som si raňajky a trochu som z nich zjedla a potom som si dala elixír. Zaspala som asi o 15 minút a zobudila som sa asi o druhej, keď do izby vošla Ginny. "Nechcela som ťa zobudiť." povedala ospravedlňujúco. "To je v poriadku spím od rána." odpovedala som jej. "Je ti lepšie?" "Áno je mi lepšie." prisvedčila som a posadila som sa pomaly na posteli. "Obed ti už asi nedonesiem ale večeru áno." povedala mi a ja som sa na ňu usmiala. Ginny si ku mne sadla a povedala: "Videla som Draca. Vyzeral hrozne." prekvapene som sa na ňu pozrela. "Hmm" zahmkala som. Hodila mi ruku okolo pliec a ja som si oprela hlavu o jej plece. "Nakoniec aj tak ty budeš tá, ktorá pri mne bude vždy stáť." povedala som jej a ona ma tuho objala. Zrazu mi začali oťažievať viečka a ja som znovu zaspala. 

O šiestej večer ma niekto začal budiť. "Mia, vstávaj." šepkala Ginny a jemne do mňa štuchala. "Hmmmmm." zamrnčala som ale pomaly som odlepila svoje viečka od seba. Chvíľu mi trvalo kým som zaostrila. "Doniesla som ti tú večeru a taktiež ti mám odkázať od McGonagallovej, že už do konca týždňa nemusíš ísť na vyučovanie, pretože je to aj tak zbytočné." "Dobre, ďakujem pekne." odpovedala som jej a posadila som sa. "Hlava ťa ešte bolí?" pýtala sa Ginny starostlivo. Pokrútila som hlavou, pretože ma už naozaj ani trochu nebolela. Musela som konštatovať, že elixír a spánok zabral perfektne. "Tak aspoň budeš mať zvyšok týždňa voľno a bezbolestné." povedala a zasmiala sa. Nemohla som si pomôcť ale zasmiala som sa tiež. 

Popri večeri sme preberali celý jej deň a smiali sme sa na tom aké výhovorky si vymysleli iní moji spolužiaci, aby nemuseli posledný týždeň chodiť na hodiny. Okolo deviatej som si vzala ďalšiu a poslednú dávku elixíru a zaliezla som do postele. Zaspala som okamžite. 

V utorok sa nič závažné nestalo. V podstate som len vstala obliekla som si nejaké veľké tričko, učesalo som si vlasy, naraňajkovala som sa a potom som sedela na okne a čítala som si. Streda so sebou priniesla istý druh prekvapenia, keďže som po dlhej dobe vyšla do klubovne, kde sedeli Ron, Harry a Ginny. "Čaute." pozdravila som ich hneď z príchodu. "Ahooj!" chalani zborovo vykríkli a objali ma. Zasmiala som sa: "Chalani, nemôžem dýchať." Ihneď sa odo mňa odtiahli a všetci štyria sme sa zasmiali.  Bola som s nimi celé poobedie a okolo šiestej som zase zaliezla do izby. Keď som do nej vošla na okno mi škrabala sova. Povzdychla som si keďže to bola opäť sova Malfoya. Nechcela som okno otvoriť ale ťukanie jej zobáka o sklo bolo neskutočne otravné. Otvorila som okno a sova vcupkala dnu. List, ktorý mala v zobáku pustila a ja som jej dala odmenu. Poďakovala sa a vyletela von. Chvíľu som na ňu hľadela a potom som okno zavrela. Sadla som si na posteľ a jemne som otvorila list. 

Drahá Mia, 

rozmýšľam kde začať a akosi nedokážem nájsť tie vhodné slová. Rozhodol som sa, že školu opustím ešte skôr ako skončí školský rok a zajtra ráno odchádzam. Viem, že sa mi vyhýbaš a preto som si myslel, že by si chcela vedieť, že už nemusíš sedieť len v izbe. Odchádzam nie kvôli tebe ale aj kvôli jednému kurzu, ktorý sa začína v piatok. Zároveň som sa chcel rozlúčiť, pretože mi je jasné, že ty ma po odchode zo školy nevyhľadáš a ja ťa nebudem obťažovať. Zo začiatku som ťa chcel požiadať aby si zajtra prišla do Veľkej siene, keď budem odchádzať ale bolo by to zbytočné, pretože by si neprišla. Nuž  čo už. Mrzí ma, že náš príbeh skončil takto. Prežil som s tebou veľmi veľa pekného na to, aby som na teba mohol len tak ľahko zabudnúť. Bola si prvou ženou, s ktorou som si vedel predstaviť celý život. Nepokladaj to teraz za výčitky, len sa chcem vrátiť  v čase a zaspomínať si na tie pekné chvíle.  Keďže sa už neuvidíme, prajem ti v živote všetko, čo budeš chcieť . A mám na teba len jednu prosbu. Zamiluj sa znovu  a buď s ním šťastná, pretože ty si to zaslúžiš. 

Zbohom, Mia!

P.S. Stále si myslím, že som pre teba tá najlepšie vyzerajúca voľba.

Pri čítaní toho listu mi po tvári stieklo pár sĺz, ktoré som okamžite zotrela. Odišiel aby som mohla žiť. Hoci náš príbeh lásky pre nás v tomto živote skončil, možno bude žiť v tom budúcom.