I'm fine ! I' m broken!

25.kapitola

Neviem čo to do mňa vošlo ale mala som pocit, že je to správne.
Videla som na ňom, že to nečakal ale aj tak som pokračovala v hre, ktorú on začal.

Draco nasucho pregĺgal. Ale chcel "vojnu" bude ju mať.

Bola som predsa zabalená v mini uteráčiku, ktorý zakrýval len to podstatné. Stačil by jeden blbý pohyb a bol by na zemi, ale ja som nad tým narozmýšľala podstatné bolo získať ten uterák.

A zdalo sa, že zatiaľ sa mi darí Draca vyviesť z miery. Všetko tomu nasvedčovalo.
Sucho prehĺtal a skenoval ma pohľadom. Povedala by som, že vyzliekal ale nemal čo.

Podišla som k nemu bližšie a teraz som cítila aj jeho zrýchlený tlkot srdca.

Pomyslela som si, že teraz je vhodný čas na schmatnutie uteráku.

Pomaly som chytila uterák do oboch rúk a začala ho pomaly ťahať z jeho rúk. Občas som sa na neho kontrolne pozrela ale ten len na sucho prehĺtal a vyzeral akoby bol v tranze.

Vytiahla som osušku a vtedy ho myklo a on sa prebral.

No to ja už som mala osušku omotanú okolo seba. Bola som si v nej viacej istá takže som sa k nemu ešte priblížila a do ucha som mu zašepkala :" Myslím, že túto hru som vyhrala ja." a s jemným úsmevom som ho vykopla z kúpeľne.

Osušila som sa a už oblečená som vyšla z kúpeľne. Čakala som, že prvé čo uvidím bude ten môj arogantný vyperoxidovaný idiot, no ten pohľad sa mi nenaskytol. Kde asi môže byť?

Prišla som k skrini a vyhrabala som odtiaľ tričko a tepláky.

V bruchu mi nepríjemne zaškvrčalo a to zbamenalo, že moja druhá zastávkay dnešného dňa bude jedáleň.

Otvorila som dvere a zbehla som po schodiskách.
Vošla som do jedálne, kde už sedel Draco a ako klasicky sa napchával.
"Dobré ránko!" povedala som pobavene a zostala som opretá o zárubňu, od ktorej som sa odrazila a pomalým krokom som si to mierila k stolu.

Draco zodvihol zrak od taniera a ja som vybuchla do smiechu. Okolo celých úst mal čokoládovú cestičku a vyzeral neskutočne roztomilo  a keď nechápavo zdvihol obočie a v tom momente bol skrátka neodolateľný. Pristúpila som k nemu, za sprievodu jeho nechápavého pohľadu, a zotrela som mu čokoládu z úst.

Pousmial sa a zrazu ma schmatol a stiahol ma na jeho kolená. Zasmiala som sa a obmotala som si ruky okolo jeho krku. Jemne si ma k sebe pritiahol a spojil naše pery v jedny. Len tak mimochodom tie jeho chutili ako čokoláda.
Odtiahli sme sa až keď nám dochádzali zásoby vzduchu. Pozrela som sa mu do očí a usmiala som sa.

"Milujem ťa." povedal, a ja som si až teraz uvedomila, že práve tento vyperoxidovaný idiot mi vytvára úsmev na tvári. Stále som nechápala ako som ho niekedy mohla nenávidieť a priať si je smrť.

Veď posledné 3 mesiace moje srdce bije len pre neho. Preskákali sme si toho celkom dosť a ja si vážim, že pri mne stál keď som vypadla z veže, a bol so mnou aj keď sa mi moji kamaráti otočili chrbtom. Za posledné obdobie som sa len vďaka nemu cítila šťastná a plná života.
Jemu vďačím za môj pocit šťastia. Je pre mňa ako hviezda, ktorá nikdy nech sa stane čokoľvek z neba nespadne a bude ma sprevádzať ešte dlho.

" Aj ja ťa milujem." vydýchla som plná šťastia. Pretože šťastie bolo to čo mi kolovalo telom a zapĺňalo mi hlavu...