I'm fine ! I' m broken!

40.kapitola

Čas plynul a Apríl sa pomaly ale isto menil na Máj. Občas som sa v myšlienkach vracala k Dracovi, ale ten sa podľa všetkého opäť vrátil k tomu, že bude ťažký frajer a zase je školský mačo. Zo začiatku ma to prekvapilo, ale koniec koncov bolo to predpokladané. Ja som väčšinu svojho času trávila v knižnici a môj život sa zdanlivo vrátil do čias pred Dracom. Nebolo to úplne tak. Stále som vo svojom živote cítila jeho stopu, ktorá asi nikdy nezmizne. 

Celé dni som trávila zahrabaná v knihách. Občas ma pri tom sprevádzala aj Ginny, ktorá ale dosť často riešila Draca a jeho romániky. Nevedela som jej vysvetliť, že je mi to jedno. Oveľa radšej som čas trávila s Harrym, ktorý akceptoval ten fakt, že sa o Dracovi nechcem baviť a už vôbec nechcem vedieť novinky o jeho živote. Z Ronovej prítomnosti som bola ešte trochu nervózna, lebo mi občas dával najavo, že on mi to hovoril. Na druhej strane oni dvaja aspoň pochopili, že ja som sa rozišla s Dracom a tým pádom o ňom nechcem počúvať pikošky. 

Bola sobota a ja som ju už asi tretí týždeň za sebou trávila v knižnici. Okolo seba som mala poukladané kopy kníh a pred sebou som mala spolovice zapísaný pergamen. Knižnica bola úplne prázdna, pretože väčšina deciek si užívalo krásne slnečné a teplé počasie. Z môjho zamyslenia ma vytrhlo až vŕzganie odsúvajúcej stoličky vedľa mňa. Otočila som sa aby som videla, kto narušil môj pokoj. Vedľa mňa sedel vyškerený Blais. 

"Teba som v týchto končinách nečakala." povedala som uštipačne. Blais nahodil naoko ublížený pohľad ale ja som vedela, že to len hrá. "Grangerová, to bolelo. Možno som tu za účelom robenia si úloh." neubránila som sa a musela som sa zasmiať. "Hmmm prečo ti neverím? Žeby to bolo tým, že ty by si do knižnice vošiel iba ak by tu bola poriadna kopa jedla alebo nejaká nádherná ženská. Ani jedno z toho tu nevidím, takže vyklop prečo si tu." Blais sa zasmial a povedal: " Páni, naozaj ma poznáš." poznamenal. "Máš pravdu. Prišiel som kvôli Dracovi." vyslovil a vážne sa na mňa zahľadel. Zarazila som sa a udivene som sa na neho pozrela. "Blais." začala som ale on a jedným gestom ruky zastavil. "Hermiona, on sa ničí. Dobrovoľne." "Blais, ja už s tým nič nezmôžem." povedala som to, čo som považovala za pravdu. "Zmôžeš. Si jediná, ktorú bude počúvať. Pansy a ja sme sa snažili mu dohovoriť, ale nás absolútne nepočúva." povedal a prosebne sa na mňa zahľadel. "Ja viem, že sa teraz obaja tvárite akoby ste sa nikdy nepoznali ale urob to pre jeho dobro." S týmito slovami ma nechal samú. 

Po hodine pozerania sa do jednej a tej istej knihy a na tú istú stranu som knihu zaklapla a frustrovane som si prešla po vlasoch. Zdvihla som sa a všetky knihy som vrátila na pôvodné miesto. Zamyslene som prechádzala chodbami hradu s cieľom, ktorý mi bol neznámy. Zrazu som stála pred vchodom do Slizolinskej klubovne. Všade bolo ticho ako v hrobe, keď zrazu chodbu preťal hlasný dievčenský smiech a ja som ustúpila do tieňu. Spoza rohu vyšli dve, mne neznáme dievčatá ale chlapca, ktorého podopierali na mol opitého som poznala až priveľmi dobre. Nechali ho samého pred vchodom. Zo svojho úkrytu som vyšla až keď som si bola istá, že tie dve zmizli.   

Pomaly som prišla k Dracovi a čupla som si pre neho. Draco akoby vycítil, že pri ňom niekto je, zdvihol hlavu. V momente ako zdvihol hlavu som stratila rovnováhu. Jeho nádherné oči boli prázdne a lemovali ich obrovské kruhy. Nebol to ten Draco, ktorého som milovala, a ktorého som opustila. Bola som zdesená. "Draco..." šepla som. Chytila som ho jemne za bradu a pootočila som mu tvár. Črtala sa tam modrina. Prešla som mu po nej a pozrela som mu do očí. Draco ani nemihol pohľadom ale zrazu sa akoby prebral a vymanil sa. "Čo si to so sebou urobil?" povedala som zdesene. Bez toho aby sa na mňa čo i len pozrel povedal: "To si so mnou spravila ty." Po týchto slovách sa mi oči zaplnili slzami. Bolo mi to ľúto, no nedalo sa to zvrátiť a už vôbec nie zmeniť. "Ani nevieš, čo všetko by som ti chcel povedať a zároveň na teba nakričať." povedal. "Ale nedokážem to. Nie, príliš ťa milujem." Tieto slová zostali visieť vo vzduchu. Sadla som si oproti nemu a oprela som sa o stenu. "Draco, ty vieš, že to je takto lepšie." povedala som a cítila som, že mu znovu ubližujem. S pomocou steny sa zdvihol a tesne pred tým ako zmizol za dverami klubovne povedal: "Budem sa snažiť, aby som ti nerobil starosti ale nikdy ťa neprestanem milovať." otočil sa a odišiel. Zostala som sama. Pomaly som sa zdvihla tiež a vyšla som až k vchodu do klubovne Chrabromilu. 

Áno Draco dodržal to, čo sľúbil. Blais ma už nemusel chodiť prosiť o pomoc. Zmena bola viditeľná, pretože Draco chodil na všetky hodiny, neflirtoval s každou, ktorá okolo prešla a dokonca trávil čas v knižnici, kde sa pripravoval na záverečné skúšky, ktoré sa blížili. 

Zrazu tu tie skúšky boli a ja som bola neskutočne nervózna. Spolu s Harrym, Ronom, Blaisom a Pansy sme vchádzali do Veľkej siene, kde sa mali konať písomné skúšky z Dejín mágie. Posadali sme si na naše miesta a pustili sme sa do písania. Po úmornej hodine sme odložili brká a opustili sme miestnosť. Posledná skúška bola za nami. S radosťou sme vyšli z hradu a nadýchli sme sa čerstvého letného vzduchu. Bolo to za nami. Mali sme skúšky. Zamierili sme k jazeru, kde na nás čakala nedočkavá Ginny. "No ako?" kričala na nás už z diaľky. "Určite som na niečo zabudla." povedala som a partiou sa rozozvučal smiech. "To by si nebola ty keby si zbytočne nestresovala, Herm." povedal som smiechom Ron a Blais sa k nemu s prikyvovaním pridal. Po krátkom rozhovore sme si všimli, že po svahu schádza Draco. "No ako skúšky?" spýtal sa ho prvý Ron. S prekvapením som na tento výjav predo mnou hľadela. Vedela som, že Harry a Ron splašili občas Blaisa a Draca na pivo alebo si išli zahrať metlobal. "Podľa mňa som to dal celkom dobre a teraz sa môžem ísť ožrať na záverečnú party." povedal a všetci sme sa zasmiali. Áno tá záverečná party skoro som na ňu zabudla. Veď na ňu aj tak nepôjdem. Nechce sa mi aleže vôbec. "Dúfam, že idete všetci." povedal Blais. "Jasné." povedal Harry. "Tomu ver." pridal sa aj Ron. Postupne mu odpovedali aj Pansy a dokonca aj Ginny, ktorú tam pozvali aj keď bola mladšia. Všetci čakali na moju odpoveď a Ginny do mňa štuchla lakťom. "Nie, ja nejdem." povedala som. "Nie ako odpoveď neberiem." povedal hneď rozhodne Blais a pridali sa k nemu aj ostatní. Prehovárali ma tam a prosili. Nechcela som tam ísť aj kvôli tomu, že by som mala stráviť s Dracom viac času ako mi bolo milé. Z tej splete hlasov som zrazu začula tiché ale pritom rozhodné: "Poď prosím, Mia." Pozrela som sa na Draca mierne prekvapene. Nečakala som, že práve on ma bude presviedčať ale práve táto jeho veta ma  prinútila povedať:" Tak dobre teda." 

Keby som ja len vedela, že čo ma čaká určite by som aj naďalej odmietala.