I'm fine ! I' m broken!

39.kapitola

Ani jedna slza mi nevypadla z oka. Nič. Prázdny pocit v mojom vnútri. Neviem koľko som tam sedela ale pomaly sa začalo stmievať. Pobrala som sa pomaly do hradu. Ako v tranze som prechádzala všetky chodby až kým som neprišla pred vchod, kde som neprítomne povedala heslo. Prešla som cez klubovňu, do izieb. Zavrela som dvere a vtedy mi to došlo. Zviezla som sa o dvere na zem, nohy som si pritiahla k telu a čakala kedy si slzy nájdu svoju cestu na povrch. Neprišli. Nič. Ani slzy. 

Pomaly sa otvorili dvere a spoza nich vykukla Ginny. Trochu som sa posunula a Ginny vošla do izby. Postavila sa nadomňa a smutne na mňa hľadela. "Povedala si mu to." nespýtala sa to ale skonštatovala. Prikývla som hlavou ale neprestala som čumieť do okna. "Podľa tohto súdim, že on to nezobral dobre." Opäť som pokývala hlavou. Ginny neváhala ani sekundu a sadla si ku mne na zem. Privinula si ma k sebe.

Ráno nás prebudilo slnko, ktoré nám svietilo priamo do tvárí. Celú noc sme spali na zemi, takže sme boli neskutočne dolámané. Ponaťahovali sme sa a Ginny mi pomohla vstať. "Idem sa osprchovať." povedala a zobrala sa do kúpeľne. Zostala som sama. Polovične. Sadla som si na posteľ a čakala kým Ginny opustí kúpeľňu aby som sa mohla ísť aj ja osprchovať. 

Ginny vyšla po 15 minútach. "Idem aj ja." povedala som. Vybrala som si nové veci a vošla som do kúpeľne. Vošla som do sprchy a vtedy akoby na mňa doľahli okolnosti včerajšieho dňa a ja som sa rozplakala. Slzy z mojich očí tiekli prúdom a mňa po chvíli zradili aj nohy a ja som sa opäť zviezla na zem. Keď ma začala voda chladiť usúdila som, že je čas vyjsť. Vypla som vodu a zabalila som sa do osušky. Obliekla som sa a pozrela som sa na seba do zrkadla. Oči som mala červené od plaču. Umyla som si aj tvár a tým som zmiernila farbu mojich uplakaných očí. Keď som vošla do izby Ginny sa na mňa ustarostene pozrela. "Pôjdeš na raňajky?" spýtala sa a ja som jej odvetila: " Samozrejme." Bola som rozhodnutá nedať na sebe ani poznať, že nie som v poriadku. "Tak v tom prípade s tebou musím niečo urobiť." vyhlásila a ja som sa posadila k toaletnému stolíku. 

Ginny okolo mňa pobehovala a ja som vyslovene cítila ako sa premieňam na človeka, ktorý nevyzerá tak, akoby ho práve vypľulo tornádo. "Môžeš sa pozrieť." vypískla takmer nadšene. Zdvihla som svoj pohľad k zrkadlu a nemohla som uveriť tomu, čo vidím. V zrkadle som hľadela na silnú ženu, ktorá vôbec nevyzerala ako po psychickom zrútení. "Ginny to je...Wau." dostala som zo seba. 

Vybrali sme sa teda na raňajky. Vošli sme do Veľkej siene a ja som si v momente všimla, že zvesť o našom rozchode sa už stihla dostať medzi ľudí. Nemyslela som si, že to bude tak rýchlo ale bola som na to pripravená. Draco bol predsa len populárny po celej škole. Sadli sme si k stolu a pustili sme sa do jedla, keďže bol víkend nebolo tam ešte tak veľa ľudí a Draco už vôbec nie. Pri ich stole som videla len Blaisa, ktorý keď vycítil môj pohľad zdvihol svoje oči a pozrel na mňa. Stále som v jeho očiach videla to, že ma má rád. Uľavilo sa mi. 

Po raňajkách Ginny zavelila, že sa pôjdeme trochu prejsť a kľudne sa môžeme učiť pri jazere, keďže bolo naozaj nádherne a ona určite nebude sedieť ako sliepka vnútri. Chcela som oponovať tým, že sliepky nesedia zalezené vnútri ale udržala som sa. Zobrali sme si teda všetko potrebné a išli sme von. Zakotvili sme pri jazere, kde bol kľud a pokoj na rozdiel od školského dvora. 

Po hodine učenia Ginny náhle zaklapla knihu tak prudko až som nadskočila. "Viem, že mi asi ešte nechceš povedať, čo presne sa včera stalo ale ja ti len chcem povedať, že čokoľvek sa stalo, ty za to nemôžeš, dobre?" Vďačne som sa na ňu usmiala a bola som neskutočne rada, že ju mám, a že ma chápe. Potom Ginny znova otvorila svoju knihu a zahĺbila sa do učenia. Ticho preťali Harry a Ron, ktorí s hukotom schádzali k nám. "Ty si taký vôl Ron!" vykríkol Harry a vybuchli do smiechu. Pozrela som na Ginny, ktorej tiež šklbalo kútikmi pri pohľade na nich. 

"Na čom sa tak chechcete?" so záujmom sa spýtala Ginny a ja som tiež horela nedočkavosťou. Chalani zastali. "Tuto môj verný priateľ skoro zaletel cez celý školský pozemok, pretože si nevšimol decká, ktoré skúšali vznášacie zaklínadlo." zasmial sa znova a my s Ginny sme sa rozrehotali tiež. Harry sa potom vrhol k Ginny a Ron sa neisto priblížil ku mne, ako by čakal na nejaký môj útok. Prišlo mi to vtipné a preto som poznamenala: " Ja nehryziem." Ron sa zasmial a už normálne prišiel ku mne. "Počul som o tebe a Dracovi." začal ale ja som ho stopla jednoduchým gestom ruky. "Nechcem sa o tom baviť." "Chápem." povedal a ja som sa na neho usmiala. 

Okolo obeda sme sa začali zberať do hradu na obed a to už som si bola istá, že tam Draca stretnem. Na moje prekvapenie som ho tam ale nestretla a nevidela som tam ani Blaisa, čo ma prekvapilo, keďže Blais mal taký vzťah k jedlu ako Ron, nič ich nedokázalo rozdeliť. Už som sa tým ale ďalej nezaoberala a venovala som sa jedlu a kamarátom. 

Poobede sme sa zase pobrali von. Väčšina ľudí bola aj tak v Rokville a my sme sa pridali na dvore k skupinkám prvákov. Už sme si nebrali ani učebnice aj tak by sme takmer nič nespravili. S Harrym a Ronom som riešila blížiace sa skúšky a to ako sa na ne pripravovali alebo skôr nepripravovali. Celý deň bol fajn a nemala som ani čas pomyslieť na Draca ešte šťastie, že mám týchto troch ľudí pri sebe.