I'm fine ! I' m broken!

42.kapitola

Prišla som potichu do mojej izby ale na moje prekvapenie Ginnina posteľ bola prázdna. Vyzliekla som sa, obliekla som si jedno z mojich veľkých tričiek, odmaľovala som sa a zaľahla som do postele. 

Ráno som sa zobudila na to ako Ginny s veľkým treskom vošla  do izby. "Ale ale, kde si bola?" spýtala som sa jej so smiechom. "Toto nie je smiešne. Bola som uuuu... Harryho." "Uuuu  tak to bola zaujímavá noc." podpichla som ju a ona sa tiež zasmiala. "Ale ty si niekam zmizla." začala a ja som vedela, že jej to musím všetko povedať. "Poviem ti to, ale tu rozhodne nie. Takže sa obliekaj a ideme do Rokvillu." Ginny neprotestovala ale povedala, že si dá sprchu. Ja som sa zatiaľ vysúkala z postele a obliekla som si nohavice a nejaké veľké čierne tričko. Pozrela som sa na seba do zrkadla a usúdila som, že vyzerám normálne a teda, že žiadne väčšie úpravy nie sú nutné. 

Ginny vyšla zo sprchy a rýchlo na seba niečo hodila. Už o chvíľu sme vychádzali z klubovne smer Rokvill. Cez chodby hradu som si to šinula obrovskou rýchlosťou, len aby som náhodou nestretla Draca alebo Blaisa. Keď už sme boli za hradbami vydýchla som si a kráčala som úplne normálne. Ginny na mňa nechápavo pozerala ale radšej sa na nič nepýtala. Vošli sme do Troch metiel, objednali sme si a sadli sme si do najzadnejšieho kúta. 

"No tak teda hovor." povedala už trochu nedočkavo. "No včera večer som pila na bare s Blaisom." Už po tejto vete na mňa Ginny vyvalila oči ale ja som pokračovala. "No a ako sme už boli obaja opití, tak Blais rozhodol, že je dobrý nápad aby sme išli za Dracom. Blais ma tam nechal a doslova ma tam na neho hodil. Poriadne si to takmer nepamätám ale povedal, že ma miluje a ja som mu to pod vplyvom  alkoholu povedala tiež." Koktala som zo seba a Ginny ma zrazu stopla." Čo sa stalo, Mia?" Zasekla som sa a nedokázala som zo seba dostať tú jednu jedinú podstatnú vetu. "Vyspala som sa s ním." Ginny od úžasu otvorila ústa takmer až po stôl. Nečudovala som sa jej ale čakala som nejakú inú reakciu napríklad, že mi jednu strelí aby som sa spamätala, ale ona na mňa len prekvapene hľadela. "Čo!" po chvíli zo seba vykoktala. "Mia, čo chceš ďalej robiť?" "Úprimne?" spýtala som sa rečnícky. "Chcem sa mu ten zvyšný týždeň vyhýbať a ty povieš, že sa necítim dobre a potom, keď odídeme z Rokfortu už to nebudem riešiť." Áno, toto bol môj plán. Bol zbabelý ale takmer 100% účinný. "Takže ty sa s ním už dokopy nedáš, ak to správne chápem." Prikývla som a ona sa na mňa vážne zahľadela. "Ak je to to, čo považuješ za správne, tak ti budem pomáhať." povedala a stisla mi ruku na znak toho, že pochopila. Bola som úprimne rada za to, že aj keď s tým úplne nesúhlasí, aj tak mi pomôže. Rozprávali sme sa asi ďalšie dve hodiny a potom sme sa vrátili do hradu. 

DRACO:

Ráno som sa zobudil a čakal som, že vedľa mňa bude ležať Hermiona, ale opak bol pravdou. Prekvapene som sa obzeral po izbe ale nikde nebolo ani stopy, že by tu bola. Nechápal som to. Dvere na izbe sa otvorili a dnu vošiel Blais, ktorý už bol po raňajkách. "Dobré ráno, Šípková Ruženka." povedal so smiechom a ja som na neho vrhol zamračený pohľad. "Nebola tu ráno Hermiona?" spýtal som sa ho. "Nie nebola, kamarát. Prečo sa pýtaš?" "včera v noci sme skončili tu a ráno som čakal, že bude ležať vedľa mňa v posteli ale nebola tu." Vysvetlil som mu to a on sa na mňa len pozeral. "Taaakže mi hovoríš, že ste si to vyriešili a všetko je tak ako pred tým?" zatiahol nadšene. "Mysle som si ale keďže tu nie je tak asi nie." rozhodil som rukami až som skoro plesol Blaisovi jednu za ucho. Samozrejme nechtiac. 

Vymotal som sa z postele ešte jemne prekvapený z udalostí dnešného rána. "Ty Blais, kde si bol ty vlastne celú noc?" Spýtal som sa ho, keď som si uvedomil, že v izbe byť nemohol. Blais nachvíľu zbledol ale nakoniec len vykoktal, že zaspal v núdzovej miestnosti. Chcel som sa spýtať aj niečo viac ale Blais to rýchlo zahovoril. "Idem do sprchy." oznámil som mu a zatvoril som dvere do kúpeľne. V sprche som premýšľal nad tým, prečo Mia odišla a nenechala mi ani odkaz alebo kľudne napríklad aj seba. Bolo to zvláštne a napadlo mi aj to, že by to mohla ľutovať alebo, že to včera v noci nemyslela vážne. Odpoveď sa ale dozviem, len od jednej osoby. 

HERMIONA:

S Ginny sme prišli naspäť na izbu a už bolo okolo obeda. Bála som sa ale, že na obede by som mohla stretnúť Draca a tak som Ginny poprosila, či by obed nedoniesla hore. Súhlasila a ja som jej za to bola nesmierne vďačná. Popri tom ako som jedla obed sa na mňa Ginny zamyslene pozerala. "Hej!" vykríkla som, aby som ju vytrhla zo zamyslenia. "Čo sa deje, že si taká zamyslená?" spýtala som sa jej. Ginny nezvykla byť takto tichá, to skôr ja. Mykla sa a zamerala svoj pohľad na mňa. "Čo? Nič." povedala stále akoby v inom vesmíre. "No tak Ginny, nad čím tak tuho premýšľaš?" povedala som znova a už naliehavejšie. "Naozaj nad ničím." opäť pokrútila hlavou. "Nebuď tvrdohlavá a povedz mi to." naliehala som na ňu ale ona aj tak zanovito mlčala. Nechápala som to. Z nás dvoch som bola ja tá, čo mala problém povedať jej úplne všetko. Naopak ona bola tá, ktorá mi povedala vždy všetko. 

Videla som na nej to, že mi nič nepovie a tak som dojedla a k tejto téme som sa nevracala. 

Okolo tretej poobede na okno zaťukala sova. Čítala som si a Ginny len tak sedela na posteli. Zvuk ťukajúcej sovy nás obe prekvapil. Ginny vstala a otvorila jej okno. Keď sova vbehla dnu, hneď som ju spoznala. Bola to Dracova sova. "Čokoľvek, čo je tam napísané, ma nezaujíma." povedala som Ginny okamžite ako zobrala odkaz z nohy tej sovy. "Mia, hovoríš to mne alebo presviedčaš samú seba?" zamračila som sa na ňu ale lístok, ktorý mi podávala som si od nej vzala. Jemne sa opatrne som ho otvorila a začala som čítať. 

Ahoj Mia,

chcel by som sa s tebou stretnúť dnes o polnoci na Astronomickej veži a porozprávať sa o všetkom. Je medzi nami toľko nevypovedaného. Nežiadam ťa o veľa, len tam prosím príď.

Budem ťa čakať!

Draco.

Po prečítaní som odkaz podala Ginny aby si ho prečítala tiež. "Pôjdeš tam?" spýtala sa ma. "Nie, nepôjdem." vyhlásila som okamžite. "Nestretnem sa s ním. Nevidím dôvod." "Mia, ale on si zaslúži vedieť aspoň to, prečo si zmizla. Nie je to fér." Cítila som v tých slovách trpkosť a výčitky. Ginny mi už nič nepovedala a vyšla z izby. Cítila som sa hrozne. Áno, voči Dracovi to nebolo vôbec fér ale nebolo to fér ani voči mne. Sadla som si na posteľ a bezcieľne som hľadela von oknom. Už len týždeň. To vydržím.