22.kapitola

329 11 0
                                    

Po obede sme sa s Wealeyovcami rozlúčili. Odmiestnili sme sa späť na Malfoy Manor. Okolo Malfoy Manoru bolo takmer stále ponuré počasie, no spolu so snehom to nebolo až také strašidelné. Do haly sme prišli celý premočení pretože chodník bol zaviaty snehom a tak sme ani nevedeli kde chodník je a kde nie je. To kde je sme zistili až keď som v jednom záveji pristála nosom. Závej nebol až taký veľký ako ostatné a preto som narazila bolestivo na zem. Draco, ktorý sa ma snažil zdvihnúť skončil v záveji za nami. No to som ja už stála pevne na zemi. Draco sedel v snehu a usmieval sa. Nebol to ten jeho Malfoyovský úsmev a lá som najúžasnejší na svete, ale úprimný radostný úsmev. V tom snehu bol naozaj zlatý.
V hale sme narobili obrovské kaluže vody. Vyzliekli sme si kabáty. Keď sme chceli výjsť po schodoch hore z jedálne sme začuli hlas Narcissy Malfoyovej :,, Draco, poď prosím sem"
Toto znamenalo, že mňa do toho nič a, že mám opustiť priestory prízemia.
Vyšla som po schodoch a zamierila som do izby. Z kufra som vybrala suché nohavice a veľký chlpatý sveter. Tieto veci som si zobrala do kúpeľne. Zamkla som dvere. Zhodila som zo seba všetko oblečenie a mokré veci prehodila cez krb, ktorý mali snáď v každej miestnosti v dome. Vošla som do vane a zapla vodu. Osprchovala som sa pomerne rýchlo, pretože predsa len boli popoludnie. Osušila som sa a obliekla dom si veci. Vlasy som si tento raz nezmyla. Vošla som naspäť do izby. Draco ešte neprišiel. Prechádzala som sa po izbe. Keď som stála pri knihovničke všimla som si fotoalbumy. Jeden som vybrala.

Otvorila som ho. Na prvej strane bolo striebornou a zelenou napísané.
Draco Malfoy 5.6.1980

Prezerala som si jeho fotky zrejme veľmi dlho pretože som si ani nevšimla kedy sa na mňa človek z fotografií pozeral oprerý o zárubňu. Usmieval sa. Prišiel ku mne a sadol si vedľa mňa. Oprela som sa o neho a pozrela som sa mu do očí

Do tých očí, ktoré sa na mňa kedysi pozerali s takou nenávisťou. A teraz som v nich videla všetko čo som kedy hľadala. Lásku, nehu a predovšetkým dôveru.

Verila som mu a on veril mne.
Vyzeralo by to tak, že môj život smeruje výborným smerom no to som nikdy nemala spoznať Ronalda  Weasleyho...

I'm fine ! I' m broken!Where stories live. Discover now