I'm fine ! I' m broken!

9.kapitola

Pozerali sme sa na seba priam minúty akoby pre nás vesmír , čas a priestor neexistoval. Spamätala som sa ako prvá . A prešmykla som sa okolo neho. Utekala som vlastne ani neviem kde. Až kým som neprišla k vchodu na strechu. Vyliezla som po rebríku a otvorila som dvierka. Ovanul ma príjemný vzduch . Sadla som si na deku ktorá tam je okrem daždivých dní stále. Pozerám sa na hviezdy rada. Myslím že viac by ste povedali že rada čítam ale nie ja sa rada pozerám na nádhernú nočnú oblohu. Pri pohľade strácam pojem o čase ale dnes nesmiem zabudnúť . Zdvihla som sa a hoci nerada ale opustila som strechu. Šla som chodbami kde nikto nebol. Prišla som k vchodu do klubovne a  vošla som dnu. Vnútri už bola len jedna skupinka a to ľudia, ktorý sa mi otočili chrbtom . Vošla som do izby. Bolo 23:30, už len polhodina ale zase cesta na astronomickú vežu je dlhá. Idem už teraz . Prezliekla som si čisto čierne veci. Predsa len istota je istota. Vlasy som si nechala rozpustené. Vyšla som z izby a prešla som okolo partie tak hlasno aby si ma všimli . Najprv som sa akože potkla na schodoch skadiaľ som z hrmotom padla a potom som sa tackavo dostala ku dverám. Vyšla som von a šla som chodbami. Hrad mi pripadá krásny hlavne v noci . Pomaly som sa blížila k Astronomickej veži keď som sa pozrela na hodinky . Bolo 23:50. Áno nerobím si srandu nie je to ani tak dlhá cesta ale tie fingované pády mi dali zabrať. O zábradlie tam bol už niekto opretý.
Prišla som a povedala som.
Ja: "Ahoj. Si to ty neznámy?"
Neznámy: "Áno som . Som ak ty si neznáma."
Ja :"Som."
Neznámy: "Ako sa darí ?" Neviem kde beriem toľkú dôveru k človeku ktorého nepoznám.
Ja:" Je mi hrozne."
Neznámy:" A prečo ? Ak sa smiem spýtať." Je super aký je milý.
Ja:" Vieš stále nemám istotu v tom, že ma niekto miluje."
Neznámy:" Hmm...kto to je?"
Poviem mu to ? Nepoviem? Poviem!!
Ja:" Je to Draco Malfoy."

Draco:
Z klubovne vybehla Hermiona. Keď ma uvidela zastala a pozerala sa na mňa . Jej hnedé oči sa na mňa pozerali. Hľadeli na mňa akoby som bol stred vesmíru. Takto sme tam stáli asi päť minút. Ona sa spamätala ako prvá a prešmykla sa okolo mňa. Ja som zostal ešte chvíľu zízať na to miesto kde stála ONA.  Vraciam sa do klubovne, prejdem cez ňu akoby som ani nebol duchom prítomný. Vošiel som do izby a pozrel sa na hodiny . Bolo 23:15 . Bol som na dlhej prechádzke. Nechcelo sa mi už dlhšie čakať a tak som sa šiel pripraviť. Obliekol som si čisto čierne oblečenie a svoje peroxidovo biele vlasy som si schoval pod čiernu čiapku. Vyšiel som z izby . V klubovni už nikto nebol . Vyšiel som von a šiel som chodbami až som prišiel k Astronomickej veži.
Neviem koľko som tam už bol a opieral som sa o zábradlie ale zrazu sa niekto za mnou spýtal.
Neznáma:" Ahoj. Si to ty neznámy?"
Ja:" Áno som . Som ak ty si neznáma."
Čakal som na jej odpoveď.
Neznáma:" Som. "
Ja:" Ako sa darí ? "
Neznáma:" Je mi hrozne. " Chúďa.
Ja:" A prečo ? Ak sa smiem spýtať. " Prudko sa nadýchla.
Neznáma:" Vieš stále nemám istotu v tom že ma niekto miluje. " Neviem kde sa táto súcitnosť vo mne vzala . Tuším ju mám odvtedy čo som zaľúbený do Hermiony  .
Ja:" Hmm...kto to je? "
Neznáma:" Je to Draco Malfoy. "
Neviem kto to je ale hlas má pekný . Hlas, podľa hlasu prídem na to kto to je. Počkať . Vážne povedala moje meno? Takže som dopadol. Som školský idol. Nevedel som, čo na to povedať.
Neznáma:" Vieš nikomu inému by som to nehovorila. A okrem toho ma nepoznáš a ja nepoznám teba . Takže nemôžeš to nikomu povedať. "
Hermiona:
Neviem kde sa vo mne vzal ten adrenalín. Ale cítila som ako prestal dýchať. Každopádne toto nie je Draco Malfoy ten by nevedel byť takýto.
Neodpovedal. Tak som povedala niečo ja.
Ja:" Vieš nikomu inému by som to nehovorila. A okrem toho ma nepoznáš a ja nepoznám teba . Takže nemôžeš to nikomu povedať." A hlasno som si zívla . Je pravda že som unavená.
Neznámy:" Čo na tom frackovi vidíš?"
Ja:" Vlastne ani neviem. Každopádne nie som ako tie kravy ktoré idú s každým. Ale má naozaj krásne oči. Sú nekonečné a búrkovo sivé. Také krásne oči nemá každý. "
Neznámi:" Wau. Páni . Prepáč ale nie si unavená?"
Ja:" Myslím že som. "
Neznámi:" Tak na dnešok končíme. Zajtra sa vidíme vlastne nevidíme tu o polnoci."
Ja:" Dobre . *Zívam* Nemám problém. Tak sa vidíme vlastne nevidíme. "
Otočila som sa a šla som naspäť do klubovne . Vošla som do nej a pozrela som sa na hodiny. Bolo 1:59 . Páni rozprávala som sa s ním dlho. Vyšla som do svojej izby. Rovno som padla do postele. A po chvíli som začala spokojne odfukovať. Zaspala som z myšlienkou : Zamilovala som sa doňho ako keď niekto zaspáva . Pomaly, pomaly , pomaličky a potom zrazu úplne.