I'm fine ! I' m broken!

26.kapitola

Cez deň sme takmer nič nerobili. Večer po večeri sme si s Dracom sadli do jedného zo salónov, v ktorom bolo príjemne teplo. Sadli sme si na pohovku a sledovali sme oheň v krbe.

Oprela som sa o Dracovo plece a vnímala som to ako mi prechádza po ramene. Bolo mi nekutočne príjemne.

"Zajtra sú Vianoce." povedal zrazu Draco. Otočila som sa naňho a čakala čo povie. "Vieš rozmýšľal som,"pokračoval." alebo nechaj to tak."" No nie nenechám. Som zvedavá." zamračila som sa.

" Aj tak ti to nepoviem. "povedal s úsmevom. V tom som dostala šialený nápad. Schytila som vankúš a hodila som ho doňho. Videla som na jeho tvári, že to nečakal. Začali sme sa naťahovať a on ma začal štekliť.

" Dobre, dobre vzdávam sa. " povedala som cez smiech. Prestal a sklonil sa ku mne pre bozk.
Zatvorila som oči a o chvíľu som pocítila ako ma Draco zodvihol do vzduchu. Otvorila som oči.Niesol ma do našej spálne.

Otvoril dvere a položil ma na posteľ.

Opäť sa začala vojna jazykov. Dracove pery zrazu opustili moje pery a pustili sa na prieskum po mojom krku až na kľúčnu kosť, kde zanechal znemienka lásky. Zavzdychala som. Dracove ruky pomaly zachádzali pod moje tričko. Pomaly mi ho vyhŕňal hore až kým mi ho neprevliekol cez hlavu. Jeho tričko nasledovalo hneď za mojím. Pokračovali sme v bozkávaní. O chvíľu už Dracove ruky šmátrali po mojom chrbte a hľadali zapínanie podprsenky, ktoré aj úspešne našli.

Draco pomaly išiel svojimi perami až k mojej hrudi kde sa na chvíľu zastavil a potom pokračoval k môjmu brchu až k lemu mojich nohavíc. Pomaly rozopol gombík a stiahol zips. Nohavice mi pomaly skĺzali dole až na zem.

Schytila som pracku jeho opaska a rozopla som ho. Potom som rozopla aj nohavice a on si ich stiahol dole.Cítila som ako sa mi o stehno obtrel jeho stoják v boxerkách. Potom mi stiahol aj nohavičky a sebe boxerky.

A potom to už išlo rýchlo. Vnikol do mňa a izbou sa rozliehali naše vzdychy. Najprv prirážal pomaly ale keď už som sa pomaly dostávala na vrchol a on spolu so mnou pridal.
O chvíľu ma prehlo v  chrbte ako luk a v tele mi vybuchol roj iskričiek. Slastne som zavzdychala. Draco prirážal aj počas nášho orgazmu.

Potom zo mňa vyšiel a ľahol si vedľa mňa. Preplietol si so mnou prsty a pritiahol si ma bližšie. Takto sme zaspali.

Zobudila som sa na to ako mi do tváre svietia jemné lúče decembrového slnka. Trošku som sa zahniezdila v posteli a otočila sa na druhú stranu. Otvorila som oči a usmiala som sa. Pohľad na spiaceho Draca bol dokonalý.

Pozerala som sa na neho dobrých 5 minút keď sa ozvalo.

"Budeš sa na mňa ešte dlho pozerať?" trošku som sa začervenala ale odpovedala som. "Taaak vieš kontrolovala som, či ti cez noc neubudlo z krásy." "No a čo konkrétne si zistila?" spýtal sa uškŕňajúc. Idiot. "Zistila som, že si stále taký istý idiot.""Zaujimavé, že včera večer si sa nesťažovala. " týmto mi zobral vietor z plachiet.

Vstala som z postele a zamierila do kúpeľne. Tentokrát som si brala aj osušku.

Po sprche som sa obliekla a vošla naspäť do izby. Draco ešte stále ležal v posteli.

"Prišla ti pošta." povedal, zdvihol sa z postele a zamieril do kúpeľne. Prišla som k oknu. Otvorila som a dnu vletela sova. Zobrala som jej list a dala maškrtu. Spokojná sova sa otočila a vyletela do chládného decembrového rána.

Ahoj, Mia!

Šťastné a veselé Vianoce. Darček dostaneš keď sa vrátime. Uži si deň aj prázdniny.
Ľúbim ťa!

Ginny

List som vrátila naspäť do obálky a uložila som ho do šuflíka.
Zišla som dole na raňajky. O chvíľu prišiel aj Draco. Sadol si vedľa mňa a pobozkal ma. Jedli sme v tichu.

"Čo by si dnes chcela robiť?" "S našimi som mala takú tradíciu, ale podľa mňa sa ti bude zdať trápna." "Nie von s tým." "Každý rok sme na Vianoce stavali snehuliakov. Každý si postavil vlastného a potom sme ich hodnotili a fotili sme sa." " To znie super. Poďme stavať snehuliakov." vyhlásil a ja som sa na neho pozrela s obavami, či náhodou nemá horúčku, pretože sa mi nezdalo, žeby bol takýto nadšený inokedy.

Vyšli sme do izby a obaja sme sa začali obliekať do teplejšieho oblečenia, keďže inak by sme zamrzli.

Keď sme boli oblečení zbehli sme po schodoch a otvorili dvere v ústrety tej trekúcej zimy. "Taakže máme na to každý hodinu. Veľa šťastia." zaželala som mu, keďže ja som v tomto profík. Je to asi jediná činnosť, ktorá mi ide i keď zahŕňa pohyb.

***o hodinu***

"Koniec!" zakričala som. Obaja sme ustúpili od svojich výtvorov. Pri pohľade na toho dracovho snehuliaka mi padla sánka. Ako môže byť vo všetkom taký úžasný.

"Aaako si to spravil?"vykoktala som zo seba a neveriacky sa na neho pozrela. On sa iba zaškeril." Som talent od prírody. "" Fúha tak ako vidím tak aj poriadne namyslený talent. Musím uznať, že to nevyzerá najhoršie. "        " Nevyzerá to najhoršie? Veď to vyzerá úžasne, len to priznaj. "" Hej je to dokonalé. Ako to, že všetko čoho sa dotkneš je dokonalé? " usmial sa." Mal som na to dobrý vzor. " pristúpil ku mne bližšie a pritiahok si ma k sebe za boky.

" Vieš Mia, nikdy som si nemyslel, že sa toto všetko bude diať. A v tejto chvíli ti môžem povedať, že som ten najšťastnejší muž na celom svete. A to len z jediného dôvodu. Ten dôvod si ty. Milujem ťa Mia. A nemyslím si, že sa to v blízkej budúcnosti zmení. "

V tej chvíli sa odtiahol a kľakol si predomňa na koleno a z vrecka vytiahol malú zamatovú krabičku.
Zakryla som si ústa v nemom úžase. Vážne je to to, čo si myslím?

" A preto Hermiona Jean Grangerová, urobíš ma tým najšťastnejším mužom, a vezmeš si ma?"

"Áno! Áno! Áno!" vykríkla som. Draco sa zdvihol na nohy, schytil ma okolo pásu a divoko sa so mnou zatočil. Pobozkal ma a nasadil mi na ruku prsteň.

"Myslím, že som dostala ten najlepší darček na celom svete."

Ahojte!
Dlho som sa neozvala s novou kapitolou. Dúfam, že je taká akú ste chceli. Taktiež si myslím, že vďaka Koronavírusu vidám ešte pár ďalších častí.
Ďalej v draftoch mám jednu knihu, ktorá s HP nemá nič spoločné. Je to moja vlastná tvorba. Ak by ste si ju chceli prečítať tak napíšte do komentov.

Ľúbim vás, a prežite toto celé v zdravý!! ❤️💗❤️😘