I'm fine ! I' m broken!

38.kapitola

DRACO:

Už pár dní sme sa s Miou nevideli, a ja som tušil, že na to má asi nejaký dobrý dôvod. Celé dni som buď krúžil bezcieľne po hrade alebo som sedel v izbe s Blaisom, ktorý sa ma snažil rozptyľovať od učenia. 

Aj dnes sme sedeli v izbe s porozkladanými knihami  po posteliach, ktorým sme však takmer nevenovali pozornosť. Debata sa obracala na Miu a na náš vzťah. V posledných dňoch sa tak dialo pomerne často. Blais sa tiež zaujímal o detaili svadby, ktoré však boli vo hviezdach. Mia a ja sme sa svadbe úspešne vyhýbali a ja som postupne začínal pochybovať o tom, že sa nejaká svadba bude konať. Všimol som si, že Mia vždy znervóznie, keď túto tému niekto načrtne. Úprimne  som bol na tom rovnako. 

"Kamarát, počúvaš ma ti vôbec?" preťal tok mojich myšlienok Blaisov hlas. "Jasné, jasné." zahabkal som stratene a prehŕňal som sa bezcieľne v kopách papierov a knihách. "O čom som hovoril?" pobavene založil ruky na hrudi a premeriaval si to. "Priznávam, že nie." rezignoval som. Blais si povzdychol a vyslovil otázku, ktorá ho ťažila už nejakú dobu. "Nad čím premýšľaš?" Na túto otázku som fakt nebol pripravený. Hocijakú inú ohľadom školy ale v tejto fáze hocijaká otázka na tému Mia, bola moja smrť. 

"Nad tým, či svadba nebola trochu urýchlená." vyslovil som tie slová s obrovskou ťažkosťou. Blais sa na mňa ustarostene pozrel. "Páni, vidno na tebe, že si z toho mimo." povzdychol som si ale už som mu na to nič nepovedal a zapozeral som sa radšej do otvorenej učebnice Dejín mágie. Zvyšok večera sme sa venovali len učeniu a túto tému sme oblúkom nechávali tak.

Už je to týždeň, čo sme sa s Miou nevideli. Pochopil som, že si obaja potrebujeme upratať v hlave a rozhodnúť sa, čo ďalej. Čoraz častejšie som premýšľal o tom, že by sme zásnuby odvolali úplne. Urýchlili sme to a podľa mňa si to uvedomovala aj Mia. Napriek tomu, že som si to uvedomoval som si nechcel priznať to, že by to mohol byť koniec nášho vzťahu. Obaja sme asi ešte potrebovali slobodu a v momente, keď sme sa zasnúbili sme boli opití láskou. Tá opitosť bohužiaľ vyprchala a nahradila ju realita. 

HERMIONA:

Prešiel týždeň môjho upratovania si v hlave a vyzeralo to tak, že aj Draco  si upratoval. Navzájom sme sa jeden druhému vyhýbali a už si to začali všímať aj ľudia okolo. Asi v Piatok, dva týždne potom som si povedala, že je čas konať a rozhodnúť sa ako ďalej. Museli sme sa s Dracom porozprávať. 

Zašla som teda von za hradby hradu, kde trávil veľa času spolu s Blaisom. Vedela som to lebo mi to Blais sám povedal. Nedokázal sa pozerať na to ako sa tvárime tak povedal, že sa máme rozhýbať, inak nás unesie, niekde zavrie a nepustí kým to nevyriešime. Jemu som neverila, že by  toho mohol byť schopný, ale keď s tým prišla už aj Ginny začala som sa obávať a radšej som to išla vyriešiť pred tým ako sa naši kamaráti  zbláznia. 

Vykračovala som si po tráve s odhodlaním ale aj s istou hranicou strachu a pochybností. Dobre som vedel s akým záverom som skončila a bála som sa, či a ako to Draco zoberie. 

Vonku bolo príjemne a nebolo sa čomu čudovať. Bol takmer začiatok mája a vzduch sa pomaly ale isto otepľoval. Vykračovala som si zelenými lúkami a v diaľke som zahliadla svoj cieľ. Peroxidovo biele vlasy, vysoká postava odetá v bielej košeli so zelenou kravatou, ktorá sa práve skláňala nad učebnicou a zamyslene krčila nosom. Bol to chlapec, do ktorého som sa skutočne zamilovala ale, s ktorým ma nečakala budúcnosť, ktorú som si predstavovala. Potlačila som do úzadia slzy, ktoré sa mi pri tom nahŕňali do očí. Nebudem plakať. Dnes určite nie.

Prišla som úplne blízko. "Ahojte." pozdravila som sa im obom. Blais kývol hlavou a Draco len nemo hľadel na mňa. "Nechám vás." povedal Blais, zbalil si veci a zmyzol.

"Musíme sa porozprávať." predniesla som vážne a zahľadela som sa do jeho tváre. "Súhlasím." povedal a pokynul mi hlavou aby som si sadla oproti na kameň. "Takže predpokladám, že viem, o čom tento rozhovor bude." prehodil len tak do vetra. "Svadba. Draco ja si nie som istá, či ju ešte stále chcem." vysúkala som zo seba a zahľadela som sa neurčito do diaľky. "Chcem ti len povedať, že nie som pripravená sa viazať tak skoro po škole. Svoj život som si predstavovala inak." nadýchol sa. "Mia, ja ťa nejdem presviedčať o opaku, pretože si myslím presne to isté. Nie som pripravený, rovnako ako nie si pripravená ty." Po týchto slovách som vedela, že sa blížime ku koncu.  Bohužiaľ nie len tohto rozhovoru ale aj tohto vzťahu. "Som rada, že sme sa zhodli." povedala som a neubránila som sa jemnému pousmiatiu. Draco sa pousmial tiež a potom to prišlo. "Naďalej však s tebou chcem byť vo vzťahu." presne tohto som sa obávala. Ja som sa chcela bez odkladu rozísť a on chcel pokračovať. Zamračila som sa a on si to všimol. "Predpokladám, že ty už viac nechceš." povedal to s bolesťou v hlase a ja som stále zabodávala pohľad do diaľky a skenovala som panorámu lesov. "Nie nechcem s tebou ďalej tvoriť pár. Nevidím v tom žiadny zmysel." neodvážila som sa mu však pozrieť do očí. "Pozri sa mi do očí a povedz  mi to priamo." Tohto som sa desila. Nedokážem to. Zhlboka som sa nadýchla a prudko som sa otočila. Pohľad jeho búrkovo sivých očí mi spôsobil závrat a mnou prešla elektrina. "No povedz to." vyzval ma už netrpezlivo. Otvorila som ústa, že mu to poviem ale slová sa mi zasekli niekde na pol ceste. 

"Je koniec." vyšlo zo mňa nakoniec. V hlave tie slová zneli menej bolestne ako keď som ich vyslovila nahlas. Videla som na Dracovej tvári prekvapenie z toho, že som to vyslovila. Nečakal to a úprimne ani ja. 

Ticho. Odporné, ťaživé ticho. Nikto sa neodvážil ani pohnúť. Doľahli na mňa moje slová. Draco sa zrazu zdvihol, zbalil si veci, pozrel sa na mňa a povedal:" V tom prípade si už nemáme čo povedať." otočil sa a odišiel preč.