34:Care

10 3 14
                                    

Chapter 34: Care

_____________________

Pagkatapos kong tumakbo galing sa lugar na yon, I instantly pinched myself. Talaga Jasmine? Napaka-asar mo talaga. She said that I can tell everything...that includes truth.

I was worried, baka malaman ni kuya yon. I stayed silent the whole ride to the Mall. No signs of Yelo chatting too.

I looked at the driver, making sure. It's not, It's a typical taxi driver.

Nakaabot nalang ako sa mall pero wala padin akong natatanggap galing kay Ice. Nag aalala na din ako.

JasMhine: Ice? Why aren't you replying?

I looked around to see people chitchatting from ATMs and even the grocery stores. Pumunta at luminya muna ako sa grocery to buy food.

I keep myself calm while looking at my cellphone, asan naba yung lalaking yon?

Pumasok muna ako sa fast food chain at kumain. He's online! Pero wala padin siyang reply.

Wala akong load, pano ko mapapatay yon? Hindi na ako mapakali.

JasMhine: Babe, where are you?
JasMhine: Pag di ka nagreply, ihahampas ko yung libro ko sayo.

Pagkatapos kong kumain, I went to the restroom to pee. It was truly magical that I didn't even know how jard I was worried and concerned of him right now.

“Gago talaga,” I propped.

Di ako uuwi hanggang di nagrereply to. I was surprised when a sudden notification flooded.

Bebelabs: Babe!
Bebelabs: Ay hala
Bebelabs: Babeee!! Sorry po! Natulog po kasi ako! Sorry!
Bebelabs: Hang-over sucks babe😓😓
Bebelabs: Babe! Bat nagseseen ka?! Pero di nagrereply?!
Bebelabs: Sorry na nga eh!
Bebelabs: Promise di na mauulit! Hoyyy
Bebelabs: Loveyouu mahalll kooo!

I can't contain my laugh instead of being angry at him. He's sleeping, he needs it.

JasMhine: Oh?
Bebelabs: Ay ganon babe? Yan lang?
Bebelabs: Sorry na po!
JasMhine: Bakit?
Bebelabs: Ayy, babawi nalang ako babe! Gagala tayo hehe.
JasMhine: What? Saan?
Bebelabs: Kahit saan!
JasMhine: Oh really? How about in my house instead? Let's take a nap together?
Bebelabs: Oo nga! Teka lang.
JasMhine: Ok.

I ended the conversation to find my book. Iba talaga pakiramdam ko eh, parang kanina may parang sumusunod sakin. Kinakabahan na ako.

The perfume smells familiar.

Bebelabs: Bebe! Tignan mo sa likod mo!

Tinignan ko naman yung likod ko at nakita ko siyang nakangiti papunta sakin. Damn, siya lang pala yon.

He went to me and instantly scratched his nape, “B-babe, sorry na...” He made a promise finger, “Last na yon! Natulog kasi ako, ansakit ng ulo—”

I covered his mouth as I glared at him, “Don't talk to much okay? Huminga ka muna. Kumain kana?” The conversation went well between us.

He nodded, “Last night's leftover.”

Hinila ko na yung kamay na papunta sa sasakyan niya ng walang binibitawang salita. He keeps on saying sorry, while I am still silent until I asked him, “Asan yung sasakyan mo?”

He heaved a sigh, before turning his hand to hold mine. “Tara.”

I let him hold my hand while still looking at the road. Worriedly, I stiffle a sigh when I saw him mumbling something. Nakapasok na kami sa sasakyan ng walang kibuan hanggang sa umandar to.

𝗛𝗲𝗿 𝗘𝗻𝗱𝗹𝗲𝘀𝘀 𝗠𝘂𝘀𝗶𝗰: #1Tahanan ng mga kuwento. Tumuklas ngayon