Panovala búrlivá jesenná noc. Temné nebo vrhalo na svet zúrivé blesky a vystrájal divoký vietor, ktorý narážal do všetkého, čo mu prišlo do cesty. Všade vládla čierna tma, ktorú podchvíľou prerážala žiara bleskov. Len v oknách jediného domu na samom okraji malej dediny v údolí tiahnucom sa pozdĺž hôr obklopeného hustými lesmi sa mihalo svetlo sviec. Z komína stúpal dym, ktorý bolo v tej tme sotva vidieť. Dvojpodlažný dom svojím vzhľadom veľmi nezapadal do malej chudobnej dediny, ktorú tvorili zväčša skromné drevené chatrče. Silná búrka prehlušovala výkriky, ktoré sa každú chvíľu zvnútra ozývali.
Pri vchodových dverách stáli dve postavy zahalené v tmavozelených plášťoch, ktoré im poskytovali ochranu pred studeným jesenným vetrom. Jeden z nich sa netrpezlivo prechádzal popri drevenom zábradlí a z úst mu sršali nadávky.
„Kde toľko trčí?!" vyprskol nízky muž v plášti. Päsťou buchol po zábradlí a oprel sa oň. Drevo pod tlakom potichu zaškrípalo.
„Vieš, že vždy chodí neskoro. Podaktorí sme si už na to zvykli," odpovedal mu ženský hlas, ktorý znel omnoho pokojnejšie. Prichádzal spod kapucne druhej postavy, ktorá sa opierala o rám dverí. Pôsobila oveľa menej nervózne, než jej spoločník. No dôvod, pre ktorý prišli na toto bohmi zabudnuté miesto, nedovolil nikomu zostať celkom pokojným.
„Aspoň v takejto situácií by nemusel byť tak neprekonateľne ľahkovážny." Muž znova začal nervózne pochodovať sem a tam. Drevená podlaha vŕzgala pod váhou jeho napätých krokov, hoci bol nízkej a útlej postavy.
„Pokoj. Veď ešte stále je čas." Žena si zložila z hlavy kapucňu plášťa a odhalila dlhé svetlé vlasy. Otočila hlavu a obzrela sa do diaľky, kde práve udrel mohutný blesk. Poobzerala sa navôkol hľadajúc prichádzajúcu postavu, no v hustej tme aj tak nič nevidela.
„Trvá to už celú noc. Iste to bude čoskoro. Navyše Agwyn zomrel už včera. Ak sa Spútanie uvoľní predčasne..."
Žena ho prerušila, než to dopovedal: „Neuvoľní sa. Predošlí nositeľ bol mŕtvy štyri dni než sa Spútanie začalo lámať a oslablo. Nebyť toho, že sa ten blázon hnal v ústrety najväčším bojom ako zmyslov zbavený, a po tom masakri nevedeli nájsť telo, netrvalo by to tak dlho, kým tú vec spútali s ďalším. Stihneme to," vyhlásila rozhodne a mimovoľne si upravila prameň dlhých plavých vlasov, ktorý jej skĺzol do tváre. „Ach, bohovia, musí tá ženská tak strašne vrieskať?!" zahromžila a prikryla si dlaňami uši chrániac si ich pred ďalšou vlhou výkrikov prichádzajúcich z okna domu, akoby ten zvuk už nedokázala viac zniesť.
„Nie si veľmi empatická," prehodil muž. „Vzhľadom na tvoj pôvod sa ani nečudujem." Žena túto poznámku ignorovala, zjavne bola zvyknutá na hlúpe predsudky, ktoré v tejto zemi neboli vlastne ničím výnimočným. Ako nádejná mladá bojovníčka prišla pred rokmi do hlavného mesta zo severu aby sa učila mágiu. Veľmi rýchlo pochopila, že ju budú neustále škatuľkovať ako severanku so zamrznutými citmi. „No si žena," pokračoval jej nervózny spoločník, „mala by si sa vedieť vcítiť do jej kože. Pred niekoľkými hodinami jej priviezli telo manžela, ktorý padol v boji. A hneď na to začala rodiť." Obrátil zrak zo spoločníčky do diaľky, kde znova udrel silný blesk.
Plavovláska po ňom otrávene fľochla. „Je vojna. Nemôžem sa pozastavovať nad každou smrťou. Denne umierajú stovky," poznamenala s ľadovým pokojom v hlase, no vzápätí sa jej výraz zmiernil a dodala: „Hoci, musím uznať, že taký výnimočný bojovník, akým bol Agwyn Rellien, nám bude dozaista chýbať." Hlavou sa jej premietlo niekoľko obrazov z nedávnych bojov, v ktorých bojovala aj ona sama po boku zosnulého. Bolo to po prvý raz, čo nemala strach bojovať v blízkosti Spútaného. Predsudky medzi rasami a národmi nie sú nič v porovnaní s predsudkami voči Spútaným. Cítila sa previnilo, keď si spomenula, ako sa im ona sama vyhýbala, hoci je Spútavačkou. To ona pomáha pri rituáloch Spútania a doteraz sa veľmi snažila, aby to boli jej jediné stretnutia s tými, ktorí do seba prijmú jedného z démonov. Preto sa naučila spútavať, aby boli démoni bezpečne spojení so svojimi nositeľmi a nehrozilo ich vyslobodenie. Dávala si veľmi záležať, aby spojenie bolo vždy dokonale bezpečné.
YOU ARE READING
PREKLIATIE A DAR
FantasyAk si ľudia mysleli, že ťažko vybojovaný mier a zdanlivý pokojný život už nič nenaruší, trpko sa mýlili. Zatiaľ, čo sa na pomyselných vratkých základoch mieru medzi ríšami objavujú stále zreteľnejšie praskliny, prebúdzajú sa prastaré sily, mocnejšie...