PREKLIATIE A DAR

~ 8 ~

   Na mesto sa znášal súmrak, keď sa Aderyl púšťala do posledných zostávajúcich listín, ktoré v ten deň ešte musela prejsť. Pracovníci v Striebornom paláci, ako sa nazývala obrovská budova na Striebornom námestí, kde pôsobila ona aj rada a ďalšie orgány moci Zahru, jeden za druhým končili svoju prácu. Budova sa vyprázdňovala, až tam Aderyl, ako mnohokrát, zostala takmer sama.

   O hodinu neskôr bola ešte stále zašitá vo svojej pracovni vodkyne. Potrebovala si preštudovať ešte zopár záležitostí, ktoré bude riešiť na ďalší deň, zatiaľ čo naproti nej čakal usadený jej priateľ a spolužiak z akadémie mágie, a tiež člen Veľkej zahrskej rady, najvyšší liečiteľ, učiteľ alchýmie a liečiteľskej mágie na akadémií, mimoriadne schopný bojový mág, alchymista, zaklínač a iluzionista, Madanas.

   Madanas je, rovnako ako ona, hlboko oddaný svojej práci a na založenie rodiny si nikdy nenašiel čas. Naplno sa nechal pohltiť prácou a je veľmi dôležitým mužom. Okrem toho všetkého je veľkým znalcom mágie a jej fungovania a využitia. Málokto vie o mágií toľko, ako on.

   A práve preto sa vodkyňa znova musí obrátiť naňho. Dočítala posledný dokument a položila ho na stôl. S úľavou sa zvalila na operadlo stoličky a premasírovala si zápästie. Madanas ju pobavene sledoval.

   „Neuškŕňaj sa, ty somár!" vyštekla na neho. „Si spokojný, že si pred rokmi odmietol odporúčanie na vodcu a vybrali mňa? K tejto práci patrí aj toto nudné papierovanie." Madanas sa teraz nahlas zasmial. Hoci je rovnako starý ako Aderyl, vyzerá stále prekvapivo mlado. Očividne ho obchádzajú strasti bežných ľudí a je so všetkým dokonale spokojný.

   „Si skvelá v tom, čo robíš. Tak isto, ako ja. Keby som bol vodcom, nemohol by som sa venovať práci, ktorú mám naozaj rád."

   „Pravda. A čo by sme bez výsledkov tvojej práce robili? Preto som ťa vlastne aj zavolala."

   „Ide o nekromanta v Žabej rokline?" prerušil ju Madanas.

   „Ide skutočne o nekromanciu?" spýtala sa neveriacky Aderyl.

   „Všetko tomu nasvedčuje," prikývol rozhodne čiernovlasý muž.

   „Bohovia. Posledný nekromant v Zahre bol popravený, keď som začala chodiť na Zafíriu. To je už cez štyridsať rokov." Pokrútila hlavou.

   „Zákony v tejto veci hovoria jasne, no aj tak sa našiel niekto, kto sa k tomuto využitiu mágie uchýlil."

   „A o čo presne ide? V správe sa píše, že bolo nájdených niekoľko mŕtvych tiel, z ktorých bola vysatá všetka magická energia a ich telá boli... otvorené." Aderyl sa zamračila. Takáto smrť bola mimoriadne nepríjemná aj pre diváka, nehovoriac o tom, aká bola bolestivá. No následné manipulovanie s telami, otvorenie v oblasti hrudného koša a telá len tak pohodené, to bolo naozaj čudné.

   „Ťažko povedať. Prehľadávam staré záznamy, ale zatiaľ som nenašiel nič, čo by objasnilo takéto praktiky. V každom prípade, ak to povolíš, zašiel by som tam osobne a zozbieral viac informácií." Aderyl jeho požiadavka prekvapila.

   „Nikdy sa osobne nezúčastňuješ vyšetrovania."

   „Áno, vyškolil som talentovaných mladých učňov, ale uznaj, nekromant po takom dlhom čase. To je príliš nezvyčajné, aby som to riešil na diaľku z hlavného mesta. Samozrejme sprísnením zákonov a popravami nezmizli všetci nekromanti zo sveta, ale niekto sa tým rozhodol netajiť, a to ma zaujíma." Tváril sa mimoriadne fascinovane, čo sa dalo pochopiť, keďže je odborníkom na využívanie mágie a za roky štúdia a výskumov, ako sa dá mágia vo svete využiť, sa mu naskytla možnosť preskúmať jej využitie v súvislosti s využitím ľudských tiel. Taká príležitosť sa mu už nemusí naskytnúť. Poznatkov o nekromancií je pramálo, zasvätení si svoje informácie veľmi starostlivo strážia.