PREKLIATIE A DAR

~ 66 ~

   V stane bolo príjemné teplo šíriace sa od ohniska rozloženého uprostred, no zvonku prenikal ostrý chlad. To mučivé počasie, ktoré vládlo v týchto severných končinách už niekoľko týždňov, mu liezlo na nervy. Keď ich skupina dorazila na ďaleký sever Tyrisu, bola ešte len začínajúca jeseň. No na sever zima prišla až prirýchlo na jeho vkus. Hoci boli dobre pripravení na príchod zimy, tá na severe bola omnoho tuhšia ako na juhu. V horách neprestajne dul mrazivý vietor a bolo jedno, koľko vrstiev mal na sebe, stále mu bola zima. Tyrisania sa na ňom neprestajne zabávali. Toto vraj ešte nie je skutočný sever, ďalej za hranicami Tyrisu sa rozlieha Ugoron a ešte ďalej nezmapované Zamrznuté zeme. Tam vládne skutočná zima, hovorili, no jemu celkom stačila aj táto. Pochádza z prímorského mesta Erithea v Aderone, takže prišiel takmer celkom z juhu takmer celkom na sever.

   Každé ráno vyrazili z tábora na koňoch a čakal ich takmer hodinový výstup. Okrem neho tu bola ešte jedna výskumníčka z Tyrisu Cyneria, s ktorou sa pozná už zopár rokov, čo spolu podnikajú podobné výpravy, a dvaja muži, taktiež Tyrisania. Skupina štyroch výskumníkov sprevádzaná sprievodcom, ktorý bol ale užitočný nanajvýš prvý týždeň. Teraz už okolie poznali a väčšinu dňa sa aj tak zdržovali v hrobke. Okrem neho ich sprevádzala aj skupinka piatich najatých žoldnierov, ktorí sa starali o ich bezpečnosť. Tí boli omnoho osožnejší. Hneď v prvý deň, keď ešte len vyrazili do tábora, ich prepadli. Dvakrát v ich tábore chytili zlodejov a o divej zveri ani nehovoriac. Starali sa aj o lov, drevo na oheň a keď bolo treba, zašli do mesta po ďalšie zásoby. Dostali dobre zaplatené, takže nemali okolo toho veľa zbytočných rečí.

   Keď vyšiel zo stanu, všetci už boli vonku. Z neba padali chumáče snehu veľké ako bobule hrozna. Stany boli prikryté bielou vrstvou čerstvého snehu.

   „Dobré ráno, Gerethir," pozdravila ho Cyneria. „Ďalší krásny biely deň, však?" To ona ho uvŕtala do tejto výpravy. Poznali sa ešte z čias, kedy sa obaja tejto profesií len učili a často ho ťahala k podobným prácam, ako bola táto, no ona sa v tom vyžívala. Dokázala sa prispôsobiť snáď všetkému, ak pri tom mohla skúmať staré miesta a odkrývať staré tajomstvá. Nepochyboval o tom, že by sa vydala aj do prekliateho Myrtu, ak by tam mala preskúmať nejaké nálezisko. Možno sa jej to čoskoro aj podarí, keď na tomto bohmi zabudnutom mieste zmrznú.

   „Dobré ráno," odvetil znechutene a pošúchal si oko, do ktorého mu spadla studená vločka. „Zrejme už posledný." Už vyše týždňa nemali čo skúmať. Prišli sem pred viac ako dvomi mesiacmi, aby posilnili dvojicu tyriských výskumníkov, ktorí skúmali hrobku objavenú na severe Tyrisu. Objavená bola už pred takmer desaťročím úplnou náhodou, kedy sem na toto odľahlé miesto prišiel majster mágie učiť svojich zverencov. Otrasy spôsobené magickými výbojmi namierenými na skaly odhalili dutinu, ktorá zvedavých učňov priviedla do útrob prastarej hrobky. Spočiatku sa zdalo, že ide o jednu z mnohých starodávnych hrobiek z čias Sarenie, no privolaní výskumníci zistili, že nápisy na stenách sú v mŕtvom tharneiskom jazyku. Tharneiská hrobka na území mimo pôvodného územia Tharnei bola dovtedy nevídanou raritou a naďalej zostávala jedinou objavenou.

   No až teraz sa podarilo objaviť tajný priechod, za ktorým sa ukrývalo omnoho viac. Nakoniec však nenarazili na nič prevratné. Okrem starých vysušených mŕtvol a niekoľkých cenností nenašli nič viac, hoci Cyneria bola stále presvedčená, že tam bude niečo viac. Aj on sa nechal nakaziť jej nadšením, no už hrobku pochodili krížom-krážom mnohokrát a nebolo tam už nič. Nadšenie sa stratilo a nahradil ho zdrvujúci chlad a neskutočná túžba po teple a morskom vánku.

   Pohladil po šiji čierneho žrebca, ktorý na neho už čakal na okraji tábora a vyšvihol sa do sedla. S trochou šťastia ani dnes na nič nenarazia a hneď zajtra ráno sa vydajú do mesta a odtiaľ do prístavu, kde nasadne na loď a tá ho odnesie naspäť do Aderonu. Sľúbil Cynerií ešte jeden deň. Ešte jeden posledný deň v tomto bielom pekle. Potom sa rozlúčia bez toho, aby jej povedal, že na ňu už roky neprestajne myslí, za čo sa bude preklínať do doby, kedy ho zase nezavolá k nejakému archeologickému objavu.