PREKLIATIE A DAR

~ 7 ~

   Norcan sedel na zvalenom strome a brúsil si čepeľ dýky. Keď prišli k nemu, lenivo k nim zdvihol zrak.

   „Nemali by sme sa tak dlho zdržiavať. Už je neskoro, dnes zostaneme táboriť v lese a hneď po východe slnka vyrazíme. Zajtra popoludní dorazíme do Staoru." Eradan kývol na súhlas. Obzrel sa na Elinyru, iste si až teraz uvedomila, aký dlhý čas strávili v lese. Slnko už za hustými korunami stromov takmer nebolo vidno, jeho lúče sa strácali medzi listami a ihličím. Obloha bola jasná a v takýto jasný letný deň sa tma znesie až o nejaký čas. Možno sa chce ešte vrátiť k tréningu s Elinyrou.

   Norcan vstal a siahol po luku a tulci plnom šípov. „Zoženiem nám večeru, vy si zatiaľ oddýchnite." Eradan ho zastavil.

   „Môžem to spraviť ja." Norcan si ho premeral a váhavo mu podal svoj luk.

   „Vieš s tým narábať?"

   „Možno lepšie ako vy," odvetil Eradan so sebavedomým úškrnom a vzal si podávanú zbraň. Pozrel sa na kamarátku, tá súhlasne prikývla. Vykročil medzi stromy a stratil sa z dohľadu.

   Norcan zaujal opäť svoje miesto na kmeni spadnutého stromu. Lakťami sa oprel o kolená a sledoval svoju zverenkyňu. Čakal, že vysvetlí svoje náhle zrútenie? To nemala v úmysle. Pomaly prešla k nemu a tiež si sadla na spadnutý strom. Prišiel čas na ďalšie odpovede.

   „Povedzte mi o démonovi." Nadišiel čas, aby jej konečne niekto vysvetlil, čím je taká iná. Norcan z nej spustil pohľad k špičkám svojich čižiem.

   „Mám začať celkom od začiatku? Teda - na úsvite vekov, kedy Allantheu obývali dvanásti bohovia, žilo tu s nimi osem bájnych tvorov?"

   „Nie. Históriu aj mýty poznám," povedala a zamračila sa. „Chcem vedieť čo to pre mňa znamená byť Spútanou."

   „Iste. Ale nemyslím si, že práve ja ti to dobre vysvetlím."

   „Povedzte mi, čo viete." Norcan si povzdychol. Bolo vidno, že sa mu do toho rozprávania veľmi nechce.

   „Tak dobre," riekol po chvíli a zadíval sa pred seba. „Podrobnosti o druhoch mágie a magickej energie sa budeš učiť v akadémií. Popravde, vždy som bol lepší v praktickej časti štúdia než v teoretickej. Preto sa nepovažujem za správnu osobu, ktorá by ti to mala vysvetliť." Otočil tvár k Elinyre, no stačil jediný pohľad do jej zlatých očí a nemusela ani znova naliehať. Norcan si rezignovane vzdychol a znova uprel pohľad pred seba. „V skratke, energia démonov nie je ako energia živých bytostí. Preto je možné ju spútať v tele človeka. A čo to pre toho človeka znamená? No, to predovšetkým závisí od tréningu. V bežnom prípade je nástupca Spútania vybraný vopred a trénovaný od detského veku. Keď prijme vo svojom tele démona, je na to dokonale pripravený a stáva sa nie len schránkou ale často dokáže využiť aj silu tohto tvora. V tvojom prípade to bolo celkom naopak. Ešte ani nevieme, či dokážeš vyvolať mágiu. Ale rátajme s tým, že áno. Každý človek, ktorý má v sebe magickú energiu a dokáže ju vyvolať a teda používať, má jej obmedzené množstvo. Toto množstvo sa zvyšuje vekom a trénovaním. No energia démonov je stonásobne väčšia, než energia najsilnejšieho spomedzi mágov."

   „Znamená to, že ak sa naučím používať mágiu, budem mať väčšie množstvo magickej energie, než ľudia bez démona?" Ak je to tak, je jej jasné, prečo je v nebezpečenstve. Iste je mnoho takých, ktorí bažia po takej moci.

   „Nie je to celkom tak. Mágia bájnych tvorov je divoká a veľmi ťažko ovládateľná. Ani dobre vytrénovaní Spútaní ju nie vždy ovládnu a dokážu použiť. A tiež je tu riziko, že keď sa uvoľní priveľa démonovej energie, Spútanie sa naruší. Neviem, ako to funguje, ja nemám tento druh tréningu. O tomto ti mal povedať niekto iný. Mali ťa na to pripravovať od detstva." Už predtým bolo jasné, že tento muž nesúhlasí s tým, ako táto krajina rieši situáciu okolo Spútaných. Aj teraz bolo badať hnev, aký to v ňom vyvoláva.