Dva mesiace ubehli ako voda a jej plány skvele vychádzali. Syna lorda z Podhoria si skvele omotala okolo prsta. Bol ňou absolútne očarený. Ubytoval ju v jednom z prepychových domov v meste a tým sa celkom odpútala od lorda Rylwena. Aspoň v jeho očiach.
Eldaemar zažíval očividne zlé obdobie. Odkedy sa vrátil zo svojej záhadnej cesty, nebol vo svojej koži. Keď za ním prišla do jeho podzemného kráľovstva Jašterov, vypočula si rozhovor s dvomi jeho poprednými vrahmi.
„Kto to mohol byť?" Spoznala rozčúlený Eldaemarov hlas.
„Ťažko povedať, tí starci majú nepriateľov po celej Allanthei. Kdekomu ležia v žalúdku." Druhý hlas patril jednému z mála mužov, ktorí jej kedy naháňali hrôzu, menom Caraes. Tento muž bol legendou v podsvetí kvôli svojej brutálnosti.
„No dostali ich len piatich, zvyšní piati sú stále nažive," uisťoval sa Eldaemar.
„Áno, ale sú teraz strážení omnoho pozornejšie. Dokonca si najali ochutnávačov."
„Jed je ženská zbraň," zasyčal ďalší z jeho verných, jeden z prvých, ktorých Eldaemar naverboval, keď s touto profesiou začal.
„A aderonská," doplnil Caraes.
„Aderon by na Zahr nezaútočil. Nie teraz." Eldaemarov hlas bol nepokojný. Maeveren vytušila, že im niekto vyfúkol kšeft, no zrejme šlo o niečo dôležité, keď ich to tak vzalo. „Vráťte sa do Dračieho mesta. Musia zomrieť. Do posledného." Jeho príkaz bol jednoznačný a obaja hrdlorezi súhlasne odpovedali. Maeveren sa stratila, aby ju neprichytili, ako počúva. V jednej z chodieb sa zrazila s Lorranom.
„Maev," prekvapene zažmurkal, keď si uvedomil, že je to ona. Mysľou bol doteraz inde. Rýchlo sa ale spamätal. Od ich posledného rozhovoru sa neocitli sami. Na jeho tvári sa postupne vytvoril mierne nahnevaný výraz. „Nepočúvla si ma, Maev," povedal takmer až sklamane.
„Nedal si mi dostatočný dôvod," prehodila otrávene. Prudko ju chytil za predlaktia a zatriasol ňou.
„Nechápeš to! Nevieš, do čoho si sa nechala zatiahnuť. Majú pre teba ďalšiu úlohu. Aspoň v tomto ma poslúchni! Za nič na svete ju neprijmi! Nesmieš to byť ty!" Maeveren sa zamračila a vytrhla sa mu. Toto jeho správanie ju vytáčalo a najradšej by mu jednu vrazila, nech sa spamätá.
„Buď mi povedz, o čo ide, alebo ma nechaj na pokoji!" Namosúrene ho obišla. Čakala, že ju znova schmatne, ale zostal stáť. Silno zatínal päste, ale nechal ju odísť.
Nasledujúci deň konečne priniesol správu, na akú čakala. Fynn odchádza do Aderonu. A pozýva ju, aby šla s ním. Nielenže si užíva luxus vydržiavanej milenky syna jedného z najmocnejších mužov v zemi, ale užije si niekoľko nádherných týždňov končiaceho sa leta v Aderone. Už mala príležitosť tam zavítať, ale mala viac práce, ako oddychu a možností naplno si vychutnať krásy tejto slnkom zaliatej zeme prekypujúcej zlatom a krásou.
Cestovali spolu v krytom koči s erbom lorda Aghtona. Cesta bola dlhá a čakalo ich viacero zastávok, no tentoraz si ju užívala v pohodlnom koči vystlanom mäkkými vankúšmi. Fynn sedel vedľa nej a držal ju za ruku.
„Už si niekedy bola v Aderone?" spýtal sa jej.
„Nie, ešte nikdy," zaklamala. Jednoduché vidiecke dievča by sa ťažko dostalo za hranice zeme. Nebude ťažké predstierať údiv nad krásami Aderonu. „Kvôli čomu tam cestuješ?"
„Dlho som tam nebol. Chcem sa pozrieť na naše majetky a tiež ti chcem ukázať nádheru, akou Aderon oplýva," povedal a zdvihol si jej ruku k perám, pričom sa jej uprene zahľadel do očí. Aby mala pocit, že je najdôležitejšia na svete. Prehliadla tú hranicu, kedy sa zo zábavy stala vášeň, kedy sa z lovu stala posadnutosť. No ona je krotiteľka. Nezaujíma ju, čo jej objekt cíti, keď si ho podmaňuje. Hlavné je, že urobí všetko, čo od neho chce. Jemne sa usmiala a v tvári mala vpísané šťastie. No v jej vnútri nebolo nič len dobrý pocit s dobre odvádzanej práce. Už nedokázala zmýšľať inak.
VOCÊ ESTÁ LENDO
PREKLIATIE A DAR
FantasiaAk si ľudia mysleli, že ťažko vybojovaný mier a zdanlivý pokojný život už nič nenaruší, trpko sa mýlili. Zatiaľ, čo sa na pomyselných vratkých základoch mieru medzi ríšami objavujú stále zreteľnejšie praskliny, prebúdzajú sa prastaré sily, mocnejšie...