PREKLIATIE A DAR

~ 10 ~

   Zavčas ráno Norcan zobudil Elinyru ako prvú. Tiež myslel na to, že jej oči by mohli vzbudiť neželaný záujem okolia. Rozhodol sa to vyriešiť, ako inak, mágiou. Pomocou nej jej oči zmenil na orieškovohnedé. Aby účinok nepominul, aj keď Norcan nebude nablízku, dal jej na zápästie ochranný náramok. Ten dokázal udržiavať akékoľvek jedno kúzlo. Po nich sa prebudila Arvine a bola svedkom ich triku. Norcan ju požiadal, aby o tom radšej nikomu nehovorila a Arvine bez rečí súhlasila, hoci Elinyra na nej videla potláčanú zvedavosť.

   Slnko sa len začínalo predierať na oblohu, keď vyrazili na cestu. Arvine sa viezla na hnedej kobyle spolu s Elinyrou. Tak ako doteraz, stretli len málo ľudí, ktorí šli opačným smerom. Tak, ako Norcan povedal, popoludní dorazili do mesta.

   Na Staore boli najveľkolepejšie jeho kamenné hradby, ktoré ho tu v horách chránili okrem iného hlavne pred divokou zverou. Vojna sa tohto mesta nedotkla už celé stáročia, no i tak sa jeho obyvatelia o hradby starali, akoby na mesto už na druhý deň mala zaútočiť veľká armáda. Mohutné kamenné múry boli posiate množstvom strieľní, ktoré v prípade útoku obsadili lukostrelci. Za cimburím neprestajne obchádzala stráž v zahrskej zelenej uniforme a lesklom plátovom brnení so zreteľným vyobrazením grifa na hrudnom pláte.

   Elinyra, Eradan, Norcan a Arvine vošli hlavnou bránou popod zdvihnuté kovové mreže a míňali sa s okoloidúcimi. Mesto sa vyníma na svahu wrenorských hôr, ktoré tvoria väčšinu územia Vlčieho kraja a na severe hraničia so Severnými krajmi prevažne obývanými potomkami norwenského národa. Je to jediné veľké mesto v blízkosti hranice so Severnými krajmi a preto tu žije mnoho severanov. V Prvom veku hranice kráľovstva Norwen siahali ďalej a jeho územie zahrnovalo celé pohorie Wrenora. Aspoň toľko sa Elinyra dočítala v knihách zo zbierky jej otca. No po vojne medzi severským kráľom Norwenu a kráľom východného Sywenu severania prišli o veľkú časť územia. Pripravovali sa na ďalšiu vojnu, v ktorej by stratené územia získali späť a sywenskému kráľovi uštedrili porážku, no Sywen sa nečakane pripojil k Sarenií a uznal sarenského kráľa za svojho. Elinyra sa nevedela vynadívať. Pred ňou sa črtali úlomky histórie, ktoré donedávna spoznávala prostredníctvom starých hrubých kníh.

   Hneď za bránou ich zastavila skupinka ľudí, ktorí spoznali Arvine. Dozvedeli sa, že jej otec zvolal ľudí, aby ju šli hľadať, keďže bola už tak dlho preč. Až do rána prehľadávali okolie mesta a práve teraz sa chystali ísť prehľadávať širšie okolie. Dokonca za jej bezpečný návrat ponúkali odmenu. Niekto z nich sa ponáhľal za jej otcom, aby mu oznámil dobrú správu a Arvine náhlivo posielali domov za jej matkou, ktorá bola bez seba od strachu. Nečakali a ponáhľali sa s ňou k nej domov.

   Hlavnú ulicu lemovali nevysoké budovy z neomietnutého tmavého kameňa s drevenými okenicami a dverami, jedna ako druhá. Jednotvárne a obyčajné budovy, no predsa vyzerali pekne, uložené jedna vedľa druhej. Staor je vlastne prvým mestom, ktoré Elinyra navštívila. Skutočne, nie len v knihách. Míňali obchod s látkami, s kožušinami, remeselnícke dielne a mnoho ďalších budov. Okrem nich sa tu nachádzali dva hostince. Norcan ich zastavil.

   „Na chvíľu sa rozdelíme," povedal. „Odveďte dievča domov a ja si vás potom nájdem." Eradan spokojne súhlasil a Elinyra prikývla, hoci z toho nemala najlepší pocit. Nerada sa od neho oddelila v tomto neznámom meste.

   Cestou míňali množstvo kamenných budov natlačených jednu na druhú. Ulice v Staore tvorili akési úrovne, každá bola uložená vyššie, ako predošlá. Jedna s druhou boli pospájané schodmi alebo strmšími uličkami. Až na tretej z ulíc, ktorými prešli, bývala Arvine. Jej mama takmer vyskočila z kože od šťastia z jej bezpečného návratu. Bola to stredne vysoká severanka s jasnými zelenými očami, ktoré po nej Arvine zdedila. Vlasy mala rovnako ryšavé, ale upravené a zapletené do dlhého hrubého vrkoča. Bola nesmierne vďačná, že jej dcéru priviedli v poriadku domov. Arvine ani nestihla nič povedať o svojom pozvaní, jej mama ju predbehla a pozvala ich sama. Pozvanie vďačne prijali. Netušili, ako dlho bude Norcan preč, ale nič sa nestane, ak na neho počkajú s Arvininou rodinou. Spoznali aj jej dvoch mladších súrodencov a pomohli s večerou.