PREKLIATIE A DAR

~ 21 ~

   Eradan potreboval skoro dva týždne, aby sa pozbieral. Prvé dni ho kvárila horúčka a bol veľmi slabý. Sotva bol chvíľku pri vedomí, hneď zase zaspal nepokojným spánkom. Norcan po celý čas pobehoval okolo chalupy, štiepal drevo, ktoré bolo treba na varenie vody, staral sa o kone, odchádzal na lov. Liečiteľka nakladala na Elinyru ďalšie povinnosti, ako pranie zakrvavených obväzov a šiat, zbieranie ďalších bylín, umývanie a upratovanie. Nakoniec jej dovolila vojsť aj do chalupy, ale len aby upratala. Občas jej dovolila sedieť pri Eradanovi a starať sa o neho. Naučila ju starať sa o ranu, vysvetlila jej, ako ju vyčistiť a ošetriť. Nebola príjemná učiteľka, ale Elinyra usúdila, že to je najmenej podstatné.

   Norcan sa jej vyhýbal, ako to len šlo. A ona sa nesnažila nasilu sa mu prihovárať. Párkrát to skúsila, keď si večer ľahli. V chalupe bolo miesto len pre Eradana a domácu pani. Oni dvaja nocovali vonku v tábore vedľa chalupy, ktorý im Norcan nachystal hneď v druhý večer. Väčšinou bol veľmi unavený na rozhovor, inokedy odpovedal len stručne a duchom neprítomne. Rozhodla sa, že sa tým teraz nebude zaoberať.

   Napriek tomu ale nemrhali časom a Norcan s ňou aspoň cvičil, keď na to bol čas. Jeho komunikácia sa pri tom obmedzovala len na strohé napomenutia a jednoslovné pochvaly. Mágiu cvičili zriedka spolu. Vysvetlil jej princíp a ona potom trénovala sama. Vedela už mágiu používať v podobe ohňa, normálneho, nie modrého a vedela ňou manipulovať. Vedela zasiahnuť cieľ na čoraz väčšiu vzdialenosť a vedela regulovať množstvo vydanej energie. Počas pobytu u liečiteľky sa učila ovládnuť aj iné živly, než iba oheň, ale zistila, že k nim nemá tak blízko. Celkom najťažšie jej to išlo s vodou, no ani s vetrom a zemou to nebola sláva. Než odišli, naučila sa ale aspoň trochu ovládať tieto dva živly. S vodou sa jej to nepodarilo.

   Keď Eradanovi konečne ustúpila horúčka a dostal sa z najhoršieho, prvé, čo urobil, ako sa oboznámil s prostredím a situáciou, bolo, že sa naozaj veľmi slušne a pokorne poďakoval liečiteľke za jej pomoc a opateru. A hneď potom jej vynadal, že sa k Elinyre správa ako zlá stará bosorka. Starena neplytvala slovami, aby mu vysvetlila svoj postoj. Jej filozofia bola jasná – jej dom, jej pravidlá.

   „Komu sa nepáči, môže ísť," vyhlásila neústupne.

   „Urobila niečo, čím by si zaslúžila vaše opovrhovanie? Ručím za to, že ste nestretli v živote lepšieho človeka, ako je ona," nedal sa Eradan.

   „Nech je hoci aj anjel z nebies, v sebe má démona." Na to Eradan zanovito vstal a chcel sa pridať k svojim spoločníkom vonku, no Elinyra ho zastavila a nasilu vtisla naspäť na lôžko.

   „Nevadí mi to," povedala. „Hlavne, nech sa o teba postará. Neopováž sa protestovať!" Eradan ju neochotne poslúchol a neodpustil si nesúhlasné hundranie.

   Pomaly sa zotavoval a začal sa motať po vonku. Chcel s niečím pomôcť, no nikto mu nedovolil, tak aspoň vysedával na pníku a vychutnával pokoj, ktorý na tomto odľahlom mieste panoval. Občas prišli zákazníci starej liečiteľky po objednané odvary, prášky, masti, tinktúry či sušené byliny na rôzne účely, no inak to bolo veľmi tiché a pokojné miesto v lone prírody prekypujúce vôňami leta.

   Keď bol Eradan dostatočne schopný viesť sa na koni, poďakovali sa liečiteľke a Norcan jej štedro zaplatil za jeho vyliečenie aj za elixíry pre svoju spotrebu, ktoré mu pripravila. Eradanovi podala zmes sušených bylín, z ktorých si má robiť odvar kedykoľvek to bude možné, aby sa urýchlilo jeho úplné zotavenie.

   Vrátili sa späť na Zlatú cestu, pričom im dal Norcan nové inštrukcie. Kone viedli pomaly s ohľadom na Eradanovu stále bolestivú ranu.

   „Už to nie je ďaleko do hlavného mesta. Keď nás ale cestou opäť napadnú, popožeňte kone a choďte stále po Zlatej ceste až uvidíte pred sebou strieborné hradby Dračieho mesta. Nebudete zastavovať a obzerať sa. Snáď to zvládneš, chlapče," pozrel na Eradana.