PREKLIATIE A DAR

~ 25 ~

   Ocitli sa na rozľahlom dvore, ohraničenom živým plotom, ktorý sa súvisle tiahol po okrajoch, len uprostred bol prerušený sivou bránkou. Prešli za ňu a Elinyre sa naskytol pohľad na rozľahlé priestranstvo pokryté trávou. Miestami z nej vyrastali vysoké stromy, ktoré poskytovali tieň počas slnečného letného dňa. Celé toto veľké priestranstvo bolo ohraničené kdesi v diaľke hustou líniou vysokých stromov za ktorými sa týčili mestské hradby. Ale čo Elinyru najviac fascinovalo, boli tvory, ktoré sa tu prechádzali. Niektoré polihovali v tieni stromov, iné sa preháňali zvlnenou pláňou. Bolo ich tu veľa, ani ich nedokázala spočítať.

   „Môžu byť voľne pustené?" spýtala sa nespúšťajúc oči zo scenérie pred sebou.

   „Tieto áno, už sú vycvičené. Sú to inteligentné a verné zvieratá. Loviť chodia sami a vždy sa vrátia." Vysvetlila jej Alri.

   Dlho sa kochala tou nádherou a nevedela sa vynadívať. Prerušilo ju až akési fučanie, ktoré začula za chrbtom.

   „Ahoj, Helios." Otočila sa a uvidela Alri, ako hladí urasteného grifa, ktorému blčala v očiach detská radosť, no jeho mohutné telo, ostré pazúry a zobák zároveň vzbudzovali rešpekt. Elinyra ho obdivne sledovala. Mal svalnaté telo pripomínajúce leva a krásne svetlohnedo sfarbené krídla. Veľký ostrý zobák skláňal pod Alrinou dlaňou.

   Grify boli jedným z mála vydarených pokusov o vytvorenie nových druhov, ktoré boli pred niekoľkými storočiami veľmi populárne. Týmto pokusom sa hovorilo chiméry a nie všetky sa vydarili. Mnoho chimér bolo nedokonalých a umierali. Preto sa tieto praktiky zakázali a dnes sú na celom kontinente nelegálne.

   Grify sa od svojho stvorenia využívali najmä na boj. Keď si Ruman I. podmanil Sareniu, pokúsil sa skrotiť drakov, ktorí boli jej pýchou. No Sarenania mu odmietli vyhovieť a nenaučili ho, ako na to. Skrotiť draka vedeli len oni a svoje tajomstvo si udržali za každú cenu. Ruman sa ale nedal odradiť a skúšal to sám. Dnes vieme, že sa mu to nepodarilo. A nie len preto, že draci už nebrázdia oblohu. V knihách dejín sú tomu venované celé kapitoly, zakončené popisom rýchleho procesu vymierania drakov, ktoré chcel Ruman zotročiť. Umierali v hrozných podmienkach a bol to len ďalší dôvod búrenia sa sarenského ľudu proti jeho nadvláde. Draci sa už na nebo nikdy nevrátili, no magické experimenty priniesli vtedajší pokrok, vďaka ktorému mágovia posunuli kríženie druhov a ich šľachtenie na celkom inú úroveň. No keďže sa neskôr ukázalo, že tento druh mágie je problematický a nespoľahlivý, navyše sa mágovia ním prehrešujú proti prírode a to je v rozpore so zákonmi mágie aj bohov, zakázal sa.

   Alri si všimla Elinyrin ohromený pohľad. „Toto je Helios, naše slniečko. Inak sú grify hrdé a temperamentné tvory, ale toto je zlatíčko. Chceš ho pohladiť?" Elinyra na ňu vrhla prekvapený pohľad, no napokon prikývla. „Dívaj sa mu uprene do očí. Ak skloní hlavu, môžeš ho pohladiť." Elinyra súhlasne prikývla a pozrela zvieraťu priamo do očí. Ten sa na okamih zahľadel do tých jej a takmer okamžite pristúpil bližšie a sklonil hlavu. Elinyra opatrne položila dlaň medzi jeho oči a jemne ho pohladkala po hladkých pierkach. Bolo to až podozrivo jednoduché. Zatiaľ, čo ľudia sa jej často báli, zvieratá nikdy pri nej neprejavili negatívny postoj.

   Postrehla pre zmenu Alrin udivený pohľad. „No teda. To bolo rýchle aj na Heliosa. Zvieratá ťa zrejme majú veľmi radi. Máš predpoklady na to stať sa výbornou krotiteľkou," poznamenala a poškrabkala Heliosa na krku.

   „To nemám v pláne, ale zvieratá mám rada."

   „Škoda. Možno zmeníš názor, keď budeš s nimi každý deň," úsmevne dodala a ťahala Elinyru ďalej po chodníku vykladanom plochými kameňmi prudko sa stáčajúcim doľava. V ľavom krídle za vysokým plotom obrasteným nejakými plazivými rastlinami sa nachádzali priestranné voliéry s mladými nevycvičenými grifmi, gravidnými samicami a malými mláďatami.