PREKLIATIE A DAR

~ 29 ~

   „Nehovorte mi, že nemôžete nič urobiť!" kričal rozhorčene Eradan a zúrivo sa prechádzal po pracovni správkyne Grifích záhrad. Už sú to dva dni, čo sa dozvedel o zmiznutí svojej kamarátky. Správkyňa vyslala grifích jazdcov, aby prečesali okolie, no nenašli nič. Vedela, že toto siaha za jej možnosti.

   Alri bola odvtedy, čo Elinyra zmizla, ako na ihlách. Išlo o zmiznutie jej novej kamarátky, za čo navyše cítila časť viny. Nebolo nič nezvyčajné, ak si niekto z Grifých záhrad vyšiel zalietať na grifovi. Obzvlášť Helios bol ako stvorený na výlety aj pre neskúsených jazdcov či pre úplných nováčikov.

   Dospelí grify premiestňovali na iné miesta podľa ich využitia, kde sa im dostal poriadny tréning. No Heliosa si nechali a bol u nich už štyri roky. Nikdy sa nič podobné nestalo a nemohla to predvídať, no aj tak sa za to obviňovala.

   „Naozaj nemôžem, chlapče." Obhajovala sa správkyňa znova, hoci mu už niekoľkokrát vysvetlila, že nemá právomoc na takéto pátranie. „Toto je vec Strážcov, už som poslala správu. Som si istá, že najvyšší veliteľ zostaví pátrací oddiel."

   „Nemám toľko peňazí, aby som si objednal služby Strážcov," povedal namrzene. „Pôjdem ju hľadať sám!"

~

   Norcan bol nesmierne vyčerpaný, no vpred ho hnali myšlienky na dračie dievča. Veril, že hoci ho spočiatku bude preklínať, zbaví sa démona a jej život bude lepší v mnohých ohľadoch. Démoni zničili už mnoho životov a nemali by existovať. Veril, že pomáha dobrej veci, keď pošle dračie dievča do starostlivosti muža v maske.

   Nepoznal jeho tvár ani jeho totožnosť, ktorú skrýval, pretože je to mocný a vplyvný muž na strane odporcov. Jeho pomoc v ich snažení je neoceniteľná a odhalenie jeho totožnosti by iste veľa zmarilo. To dokázal pochopiť. Odporcom ide predovšetkým o to, aby zvrátili rozdelenie ríše, aby sa ľud opäť zjednotil. On neverí rozprávkam a v návrat pravého kráľa či znovuobnovenie Sarenie, pretože neverí mýtu o tom, že sa objaví skutočný potomok sarenskej kráľovskej línie. Verí ale v ľudí, ich slobodu a súdržnosť a v to, že by sa im žilo lepšie bez nadvlády ziskuchtivých ľudí ako sú tí v rade.

   Bez ohľadu na muža v maske, týmto ľuďom uveril. V ich slovách zaznelo jeho vlastné presvedčenie. No nechal sa hlúpo oklamať. Teraz nepochyboval, že tí ľudia pracovali pre neho, aby Norcana presvedčili. Potreboval dostať Elinyru nenápadne a bezpečne do svojich pazúrov. A on ako taký idiot veril, že pomáha dobrej veci. Teraz na to sám doplatil. Odovzdal dievča, presvedčil svoju ženu, ktorá o ničom nevedela, aby jej po pár dňoch dovolila zalietať si na grifovi, a o zvyšok sa už mali postarať ľudia toho muža v maske číhajúci v okolí mesta.

   Ale ešte nie je všetko stratené. Nie je isté, či už k tomu došlo a keď aj áno, možno Elinyra vôbec nebude chcieť lietať na grifovi sama. Možno sa preletí len nad mestom a vráti sa. Možno ešte je šanca, že prežije.

   Trvalo mu celý deň, kým sa dostal do mesta, odkedy sa mu podarilo prelomiť bariéru, ktorou ho muž zdržal v opustenej chate. Jeho kôň tam už samozrejme nebol. Pešo sa dostal po najbližšiu dedinu, kde si zaobstaral koňa, no bol taký slabý, že pri cvale takmer spadol na zem.

   Nezdržoval sa a na koni preklusal mestom až na Mesačnú ulicu ku Grifím záhradám. Pri bráne spadol z konského chrbta ako vrece jačmeňa a viac nevstal.

   Prebral sa v malej izbe a do očí mu udrelo slnečné svetlo prenikajúce cez okno naproti posteli, v ktorej ležal. Sedela pri ňom Alri.

   „Kde to som? Čo sa stalo?" pýtal sa a snažil sa zorientovať.