PREKLIATIE A DAR

~ 57 ~

   Aderyl sedela ako obvykle za svojím mohutným stolom v pracovni a prstami pravej ruky si šúchala čelo. Ako sa dalo čakať, Veľká zahrská rada sa na nej poriadne vyvŕšila za jej cestu na sever a stretnutie s vodcom Tyrisu. Neodpustili si vynadať jej za široké spektrum nariadení, ktoré porušila. Samozrejme najviac ich popudilo, že o ničom nevedeli a ona sa rozhodla konať podľa vlastného uváženia.

   No po tom, čo sa na nej dosýta vyvŕšili všetci zostávajúci štyria členovia, pretože Madanas zaujal ako obvykle neutrálny postoj, dožadovali sa podrobností o stretnutí. Aderyl nebola natoľko hlúpa, že by pred nimi čo i len spomenula niečo o novej Sarenií, pravom kráľovi či návrhu, aby sa zbavila rady a vládla svojej krajine sama. Madanas našťastie zachoval mlčanie, o čom ani na okamih nepochybovala. Zasypala mužov množstvom podrobností, sčasti vymyslených, týkajúcich sa rozhovoru s Haelarom o upevnení vzťahov, o zjednotení armád, o nevraživosti voči Merivií a pochybnosti o účasti Aderonu na pokuse o zlikvidovanie zahrskej rady.

   Na konci vypočúvania mala pocit, že ich celkom uspokojila a po ďalších upozorneniach na svoje počínanie v budúcnosti sa vzdialila. A teraz čakala na Madanasa, ktorý mal za ňou prísť. Už je to dlhá doba, čo mu dala na preskúmanie krv, ktorú jej dal Haelar a ona sa už nemohla dočkať, čo zistil.

   Čas vypĺňala premýšľaním. Vodca Healar v nej zasial semienko nespokojnosti a to nečakane rástlo. Nikdy nemala v láske Veľkú zahrskú radu, no doteraz si nikdy neuvedomila, ako veľmi sa jej protiví to, ako ju kontrolujú a obmedzujú. Ako príšerne obmedzujú Zahr. Ich diktátorské podmienky mnohé komplikujú a hrabivosť opodstatnene ničí kedysi dobré meno celej krajiny. Doteraz sa nad tým nezamýšľala, ale ak by ich nebolo, skutočne by dokázala vládnuť sama a zrejme aj oveľa lepšie.

   Konečne sa ozvalo klopanie na dvere a po vyzvaní vošiel najvyšší liečiteľ. Dlhé čierne vlasy mal ako vždy začesané dozadu. No v jeho očiach sa nezračila obvyklá bezstarostnosť a dobrá nálada. Aderyl premohol nepokoj, keď videla, ako sa tvári.

   „Bohovia, toto nebude dobré. Musí to byť skutočne vážne, keď to vzalo iskru z očí dokonca aj tebe." Madanas mlčky prešiel k stolu a na jej pokyn si sadol oproti vodkyni.

   „Chcel som si byť celkom istý, než ti všetko poviem," povedal ustarosteným hlasom, čo bolo uňho skutočne neobvyklé.

   „Čo si zistil? Hovor, prosím ťa," súrila ho netrpezlivo, pretože už nedokázala zniesť vlastnú zvedavosť.

   „Preskúmal som tú vzorku naozaj dôkladne. Nech už patrí komukoľvek, je to skutočne potomok pravých sarenských kráľov. Porovnal som ju zo zachovanými vzorkami a informáciami. Nie je pochýb, je to potomok kráľov." Aderyl sa prudko nadýchla, odvrátila hlavu a hodila sa na operadlo. „To nie je ani zďaleka všetko. Mladý muž, ktorému krv patrí, vládne unikátnej mágií, a teda pravdepodobne ide o Modrý plameň. Nemám to s čím porovnať, ale vyzerá to tak." Na chvíľu sa odmlčal a Aderyl mala trochu času spracovať prijaté informácie.

   „Čo ďalej?" spýtala sa po chvíli.

   „Je jasné, že jeho otec je z priamej línie potomkov Edarata V. No tá druhá časť... Aderyl, netuším... nedokážem určiť pôvod." Aderyl naňho udivene pozrela. Už veľmi dlho nezažila, že by Madanas musel hľadať slová. Videla, že je v koncoch, pretože niečo nevie. Dobre vedela, že nevedomosť ho nesmierne vyvádza z miery, ale nikdy nie natoľko, aby uznal, že nevie, ako ďalej.

   „Čo to znamená?"

   „To znamená, že jeho matka alebo stará matka určite nebola z tohto kontinentu a nepatrila k žiadnej známej ľudskej rase. Nedokážem to vysvetliť. V jeho krvi je niečo celkom neznáme, no zároveň je to pevne naviazané na jeho unikátnu mágiu. Zrejme to je kľúčom k pôvodu Modrého plameňa, ale to je asi tak všetko, čo k tomu môžem povedať." Aderyl sa narovnala a spriama naňho pozrela.