PREKLIATIE A DAR

~ 52 ~

   Poludňajšie slnko zalievalo Sai Shiahal a odrážalo sa od lesklých pestrofarebných oblúkových striech, ktorými bolo preplnené toto veľkolepé mesto. Mesto, kde tĺklo srdce Aderonu. Leto sa síce končilo, ale na juhu kontinentu bolo ešte stále horúco.

   Princezná Zadrya stála na širokom balkóne s pozláteným zábradlím. Opierala sa oň dlaňami a dívala sa na mesto za hrubými hradbami paláca Tayk Aqaairi. Hodvábne čierne vlasy mala rozpustené a siahali jej až po kolená. Mala na sebe belaso modré šaty z najdrahšieho aderonského hodvábu, ktorý je ľahučký ako pavučina a jemný ako dotyk vánku.

   Už celé dni bola zatvorená vo svojich komnatách a odmietala vyjsť. Trucovala. Jej otec, aderonský princ Ramhan an Thaara, jediný vládca Aderonu, ju zradil. Aderon nie je Merivia, aby tu boli bežné dohodnuté manželstvá. Mala si vybrať muža, ktorého by sama prijala za manžela. Raz, keď na to bude pripravená a dosť stará. Šestnásť rokov sa jej vôbec nezdalo dosť na to, aby sa navždy odovzdala nejakému mužovi. Milovala svoju slobodu a užívala si ju plnými dúškami so všetkými výhodami princeznej Aderonu.

   No teraz ju jej otec predal ako chovnú kobylu niekomu, koho vôbec nepozná a v živote ho nevidela. Ktovie, či ho vôbec uvidí ešte pred svadbou, alebo mu ju rovno odovzdajú a jej osud bude spečatený. Ešte sa síce nejde vydávať, to ešte nejaký čas potrvá, ale už teraz sa cítila ako vec, ktorú možno len tak predať či darovať.

   Bolo jej jedno, že sa má vydať za budúceho kráľa. Ako kráľovná novej Sarenie bude musieť opustiť milovaný Aderon a to ju hnevalo zo všetkého najviac. Milovala ho a nikdy by si nepomyslela, že bude žiť niekde inde. Od narodenia je vedená k tomu, že po otcovi sa stane vládkyňou. No vyslanci z Tyrisu sa prišli dohodnúť v mene svojho kráľa na spojení sa v súčasnosti s najväčšou zemou na kontinente. Ako inak, než manželstvom. Aderon podporí kráľa a princezná sa stane kráľovnou. Výhodný obchod, naozaj, keby jeho predmetom nebola aj ona, nie len podpora jej zeme.

   Vedela, že k tomu jedného dňa príde a Aderon podporí pravého kráľa. No nikdy nepadlo slovo o tom, že by sa ona zaňho mala vydať. Hoci jej otec zmýšľal dobre, keď si ako podmienku svojej podpory, bez ktorej sa kráľ nezaobíde, a on to dobre vie, stanovil, že jeho dcéra sa stane kráľovnou novej ríše. Ríše, ktorá, ako sa v ich zemi tradovalo, bola prisľúbená samotnými bohmi.

   Dívala sa na tú nádheru zaliatu slnečnými lúčmi a nemohla sa vynadívať. Jej duša je spätá s Aderonom. Nikdy nebude môcť žiť nikde inde. Ale jej otec už rozhodol. A ona sa mu priečiť nemôže. So smútkom v očiach sa odvrátila a zašla do svojej spálne. Hodila sa na posteľ s nakopenými vankúšmi. Chrbát mala odhalený, ako to bolo v tejto zemi zvykom, no prechádzali jej ním zlaté retiazky, ktoré jej držali šaty. Vyskočil k nej jej rozmaznaný čierny kocúr Rim. Schúlil sa jej pri ruke a vynútil si jej pohladenie.

   „Ty si ale lenivec, Rim," povedala a pohladila ho po čiernej srsti. Spokojne zapriadol a nechal sa rozmaznávať.

   Na jej dvere niekto zaklopal a potom sa ozvalo: „Smiem vstúpiť, princezná?" Bola to jedna z jej slúžobníc.

   „Poď ďalej, Mabiha," zvolala princezná a dlhé vlasy si prehodila na druhú stranu. Slúžka otvorila dvere a vošla do jej spálne. Mala ju rada, bola jediná, kto v tomto paláci trpel jej povahu s úsmevom na tvári. Mladá žena s čokoládovými vlnitými vlasmi vypnutými dohora sa uklonila svojej princeznej a potom k nej znovu zdvihla zrak. Zadrya hneď zbadala v jej hnedých očiach náznak toho, že sa jej nebude páčiť, čo jej povie.

   „Poslal ma za vami váš otec, princezná. Prišla som vás upraviť. Povedal, že vám dal dosť času na trucovanie a teraz je čas, aby ste sa stretli s ním a s vyslancami z Tyrisu." Zadrya sa posadila a zamračene sa pozrela na slúžku.