PREKLIATIE A DAR

~ 42 ~

   Išli niekoľko hodín, s občasnými prestávkami, keď zastavili na dlhší čas. Norcana bolelo celé telo, čo malo na svedomí jeho zranenie, väznenie v otrasných podmienkach a v neposlednom rade nepohodlné vlečenie na konskom chrbte. Keď ho zložili, sotva sa stihol narovnať a ponaťahovať si kosti, už ho niekam vliekli. Bezpochyby do ďalšieho väzenia, hoci sa mu to nezdalo, keďže cesta teraz trvala kratšie.

   Prekvapilo ho, keď ho odrazu prinútili kľaknúť na kolená. Pod sebou ucítil rovnú podlahu, nie udupanú hlinu alebo drsný kameň, ako doteraz, keď ho privádzali do jeho dočasného ubytovania. Okolo seba počul kroky a šepot.

   „Dajte mu to dolu," ozval sa pred ním drsný mužský hlas. Niekto k nemu prikročil a zvliekol mu z hlavy šatku, ktorou mal zakrytý zrak. Musel chvíľu žmúriť, aby si zvykol na svetlo. Zistil, že kľačí na podlahe veľkej siene zrúcanej pevnosti s čiastočne provizórne opraveným stropom a opornými stĺpmi. Okolo neho sa mihali postavy, ale jeho zaujala mužská postava pred ním. Muž bol vysoký, mal krátke čierne vlasy, prenikavé zelené oči a mimoriadne vodcovské vyžarovanie. Hneď bolo jasné, kto tu velí. Sedel na zvyškoch schodov vedúcich na vyvýšené miesto, akoby pre trón. No po niečom takom, ako je trón, nebolo ani stopy. Sústredene sa díval na Norcana.

   „Nevieš, čo je toto za miesto?" Norcan nereagoval, iba odolával jeho pohľadu. „Sú to ruiny bašty, z ktorej kedysi vládol kráľ Norwenu." Takže sú niekde v Severných krajoch. Aspoň toľko sa dozvedel. Muž z neho nespúšťal oči. Akoby ho čítal. Nevedel, čo od neho má čakať ani čo si myslieť.

   „Dopočul som sa, čo si vyviedol," povedal pokojne, no na pozadí jeho hlasu bolo poznať hnev. „Vohnal si dračiu nositeľku rovno do rúk maniaka, ktorý si chcel privlastniť jej moc." Norcan ani na to nijako neodpovedal a tak muž pokračoval, akoby ani nijakú reakciu neočakával. „Zrejme si sa domnieval, že si konal v dobrej veci. Že ten muž patril k nám a podporovali sme jeho snahu vyňať démonov z ich nositeľov. A jeho snahou malo byť oslobodiť ich, ale udržať nažive. Nemusíš mi odpovedať. Pred niekoľkými mesiacmi ťa moji ľudia ubezpečili, že muž v maske patrí k nám a môžeš mu veriť. Ale žiaľ, nespomenuli ste žiadny detail, ktorý by poukázal na to, že každý hovoríte o inej osobe. Skutočne sme mali medzi sebou muža v maske, ktorý bol našimi očami a ušami v hlavnom meste. Vplyvný muž, jeden z mála, ktorý chcel, aby sa svet stal lepším. No nedávno sme o neho prišli. A ten muž v maske, s ktorým si mal tú česť ty, len zneužil situáciu a chvíľu sa za neho vydával. Jeho ciele boli ale celkom odlišné od našich. Ty si ho však slepo nasledoval." Norcan pozorne počúval a chápal čím ďalej tým menej. Jediné, čo mu tento muž potvrdil, bolo to, že bol hlupák, ktorý sa dal oklamať.

   „Odkiaľ to všetko vieš?" ozval sa napokon. Muž sa tajomne usmial.

   „Moje spôsoby ťa zaujímať nemusia. Bavme sa o inom. Ten muž, ktorý ťa naverboval, zneužil nás a zneužil aj teba. Teraz je jedným z našich cieľov odhaliť ho. Kto to je, o čo mu ide a prečo. Už sme mu boli na stope, čo nás doviedlo k tebe, no on nám nanešťastie zmizol aj s jeho potvorami. Ale v prvom rade musíme vyriešiť, čo s tebou."

   „Čo je s dievčaťom?" spýtal sa odrazu Norcan. Muž prekvapene zdvihol obočie.

   „Myslíš dračiu nositeľku?"

   „Áno," zavrčal nedočkavo.

   „Nuž, pozviechala sa z toho, do čoho si ju poslal." Vyzeralo to, že muž schválne volí takéto slová, aby Norcana viac zasiahli. „Je naspäť v Dračom meste, v opatere tvojho bývalého majstra. Naplno si užíva náhradu otca v jeho osobe, ktorú márne hľadala u teba." Nepáčilo sa mu, že poznal tieto skutočnosti.