PREKLIATIE A DAR

~ 16 ~

   Po tom, ako si Maeveren dopriala príjemnú masáž v súkromných miestnostiach lorda Rylwena na poschodí komplexu kúpeľov, ju prišla ďalšia žena učesať a nalíčiť. Z jej krátkych čiernych vlasov nič veľkolepé vykúzliť nemohla, ale výsledok bol pekný. Niekoľko prameňov jej vypla na temene a doplnila veľkým čiernym kvetom s lupeňmi z jemnej priesvitnej látky. Farbou splýval s jej vlasmi, ale účesu dodával krásu a výnimočnosť. Zvyšné vlasy jej nechala rozpustené a jemne zvlnené. Uši jej ozdobila jemnými rubínovými náušnicami.

   Eldaemar jej venoval krásnu dlhú róbu z červeného atlasu v kombinácií s čiernym. Boli skvostné. Nikdy na sebe nemala oblečené nič také veľkolepé. Nie je to prvý ples, ktorého sa zúčastní, ale zjavne je na inej úrovni, ako tie predtým.

   K šatám bola priložená aj čierna maska lemovaná čiernymi pierkami a drobnými rubínmi.

   Bol už takmer večer, keď bola celkom prichystaná. Nedlho potom jej prišiel muž, ktorý patril k posluhovačom jej zamestnávateľa, oznámiť, že pri zadnom vchode ju už čaká jeho pán. Vzala do ruky masku a druhou si pri chôdzi pridržiavala sukňu. Muž ju viedol k zadnému vchodu, ktorý nebol určený pre zákazníkov. Viedol do bočnej ulice, tiahnucej sa od fontány okolo kúpeľov a ďalej až k južnej bráne mesta. Keď ju muž vyviedol von, zistila, že na ňu čaká krásny koč so štvorzáprahom a Eldaemar stojí pri ňom. Oblečený v elegantnom čiernom dublete vykúzlil široký úsmev, keď ju zbadal.

   „Je z teba dokonalá dáma," povedal a podával jej ruku.

   „Neuťahuj si," odbila ho a vložila svoju dlaň do jeho. Nechala ho, nech jej pomôže nastúpiť do koča a sadla si na sedadlo. Ihneď nastúpil za ňou a sadol si oproti. Koč sa pohol a vyrazili na cestu.

   „Myslím to vážne. Každá urodzená slečna zbledne od závisti, keď ťa zbadá." Vôbec nebrala jeho reči vážne. Veľmi dobre vedela, že ju takto vyobliekal len preto, aby ju mohol ukazovať ako svoju milenku pred veľkými pánmi a prostredníctvom nej prezentovať svoj podnik. Neurážalo ju to, bolo jej to vlastne ukradnuté. Vedela, že ju nikdy nebude ponúkať ako tie ostatné. A preto tu dnes je, pretože potrebuje so sebou niekoho iného, ako kurtizánu. No nemalo význam spytovať sa. Keď bude treba, povie jej to.

   Zvuk kopýt hlučne znel na kamennej ceste a onedlho prešli cez bránu po moste ponad priekopu a ďalej jemne sa zvažujúcou cestou od mesta. Slnko pomaly zapadalo a steblá vysušenej trávy popri ceste zalievali jeho zlaté lúče. Prešli cez klenutý kamenný most ponad Šarlátový prítok, z ktorého bol výhľad na neďaleký riečny prístav a v ňom kotviace lode. Zlatistá žiara zapadajúceho slnka sa odrážala na hladine vody a premieňala ju na tekuté zlato.

   „Červená ti veľmi pristane," prehodil po chvíľke a nemaskoval pohľad, ktorý mu nápadne zbiehal k jej dekoltu, dokonale vytvarovanému vďaka utiahnutému korzetu. Obdarila ho zmyselným úsmevom. „Červenú si mala na sebe aj vtedy, keď sme sa prvý raz stretli. Vlastne vtedy to bolo viac červenej, ako je bežné," zasmial sa. Pamätala si to veľmi dobre. Pod červeným saténovým županom mala len čipkovaný korzet a nohavičky. A od čela po výstrih bola pokrytá zaschnutou krvou. Zvláštne na to spomínať v takejto chvíli.

   Presadol si vedľa nej a z vrecka vytiahol zdobenú drevenú škatuľku. „Chce to ešte jednu drobnosť," šepol a otvoril ju. Vybral z nej jemný ale nádherný náhrdelník z ónyxov, doplnený rubínom veľkosti čerešne uprostred a niekoľkými menšími po obvode. Tá krása jej vyrazila dych. Veľmi dobre ju poznal. Vedel, že zlato či diamanty by ju tak neuchvátili, ako temná krása ónyxov. Úsmev jej takmer zamrzol, keď si pomyslela, že to bude len na dnešný večer a potom si Eldaemar ten šperk vezme späť. No akoby to vycítil, ihneď jej obavy rozptýlil. „Toto je dar, ktorý si zaslúžiš," povedal a položil jej šperk na krk. Natočila sa, aby jej ho mohol zapnúť. Potom sa otočila späť a s neskrývaným nadšením sa dotkla náhrdelníka. Cesta práve viedla skrz ovocný sad a prenikala k nim zmes sladkých vôní.