Potomok🐍 [Dokončené]

3. Nová kniha

Po hodinovom preslove riaditeľky, sme sa konečne mali dozvedieť, kto bude hlavným prefektom našich fakúlt.

Najväčším prekvapením pre celú školu bolo, keď riaditeľka začala menovať z každej fakulty dve mená.

• Chrabromil - James Sírius Potter a Mavis Longbottom

• Bifľomor - Grace Longbottom a Adelene Delacour

• Bystrohlav - Lysander Scamander a Victoire Weasly

• Slizolin - Scorpius Malfoy a Matteo Rinwald

,,Prvý deň školy a už si prefekt. Gratuľujem." Usmiala sa naňho Freya.

,,Po večeri môžete odísť do svojich fakúlt." Povedľa McGonagallová a na stoloch sa zjavilo jedlo.

Vzala som si čokoládový puding a zjedla ho. Vzala som si do ruky zelené jablko a bez čakania som sa postavila a odišla. Kráčala som smerom k žalárom a nakoniec skončila pred dverami od spoločenskej miestnosti.

Dvere boli bez kľúčky a z mohutného dreva.

Pristúpila som k ním a šepla ,,čistá krv."

Dvere sa otvorili a pokojne som mohla vojsť. Mala som izbu s Freyou a presne som vedela, že budem počúvať o Mattheovi, až pokiaľ ju neodmietne.

Prešla som rovno do sprchy a v pyžame vyšla von.

,,Ty nejdeš na párty?" Spýtala sa.

,,Nie. Dobre vieš, že ma to tam nebaví." Usmiala sa.

,,Ale veď tam bude aj Mattheo. Ten chlapec je Boh." Začala sa rozplývať.

Pretočila som očami ,,tak bež. Ja zostanem tu. Aj tak zajtra je škola. Aspoň budem vyspatá." Usmiala som sa.

Freya sa začala chystať a krátko nato odišla. Na tieto párty som chodievala len ak mal niekto narodeniny. Inak nie.

Na druhý deň ráno som sa zobudila medzi prvými, spravila rannú hygienu a obliekla si habit. Prešla som cez celý hrad rovno do siene, kde ma čakali raňajky. Väčšina ľudí ešte spala a asi raňajky vynechá, zatiaľ čo tu sedelo pár ľudí.

Posadila som sa a zasmiala raňajkovať cereálie. Razom zletela sova a mierila ku mne. Vôbec som ju nepoznala. Bola to cudzia sova a položila predomnou niečom zabalené.

Zostala stáť na stole predomnou. Hľadela mi do očí a ja som bola očarovaná jej očami.

,,Si nádherné stvorenie." Šepla som a usmiala.

Sova zahúkala.

Pomaly som zdvihla ruku a približovala som sa k nej. Dovolila mi pohladkať ju.

Fascinovaná jej očami som sa spýtala ,,komu patríš?"

Sova opäť zahúkala a odletela preč. Sledovala som ju, až ju nebolo vidieť. Pomaly som pozrela na predmet v obale a chytila ho do ruky. Tušila som, aký to je predmet ale aby som sa presvedčila, rozbalila som ho.

Mala som pravdu.

Bola to kniha. Presne rovnaká akú mi včera mi včera McGonagallová spálila. Porozhliadla som sa po sále ale nikto nevyzeral, že by o tom niečo vedel.

Úplne šťastná som knihu otvorila tam, kde som skončila a začala číttať. Niekde v kútiku duše ma zožierala zvedavosť. Musela som myslieť na to, kto mi knihu poslal a komu pátrila tá nádherná sova.

Dvere na sále sa znovu otvorili a tentokrát v nich bola Freya. Vyzerala akoby ju prešiel vlak a aj ten makeup vyzeral znudene.

,,Tak čo, dostala si ho?" Spýtala som sa.

,,Ale kdeže. Ten chlapec každého okrem chalanov ignoroval. Ak za ním prišla nejaká baba alebo ja, odpovedal jej jedným slovom a otočil sa chrbtom. Asi po pol hodine zmizol a už sa nevrátil." Nahnevane si sadla.

,,Tak možno nie je ten typ chlapca, ktorý si užíva ženskú spoločnosť ako môj brat, James alebo Fred." Pousmiala som sa a venovala pozornosť čítaniu.

,,Spomeň čerta." Zamrmlala.

Do miestnosti vošla Rokfortská smotánka. James, Fred, Scorpius, Albus a Mattheo. Všetci vyzerali byť nevyspatí, len Mattheo bol výnimkou. Vyzeral sviežo a tajomne ako aj včera.

Scorp, Mattheo a Albus si sadli na rovnaké miesta ako včera a začali jesť so sklonenými hlavami.

,,Odkiaľ ju máš?" Spýtal sa Albus a pozeral na moju knihu.

,,Predchvíľou mi ju priniesla sova." Šťastne som sa usmiala.

,,Koho sova?" Spýtal sa Scorpius.

Myslel si, že mi rodičia poslali tú knihu.

,,Netuším ale bola nádherná. Jej oči vyzerali ako nočná hviezdna obloha a na dotyk bola taká jemná, že by som sa k nej dokázala túliť aj dlhé hodiny." Usmiala som sa.

,,Nechala sa chytiť?" Mattheo mi začal venovať pozornosť.

Na jeho pohľade bolo niečo zvláštne a fascinujúce.

,,Áno, prečo? Vieš koho je?" Zdvihla som hlavu a sledovala tie bielo čierne oči.

,,N-nie." Zakoktal sa ,,len skoro všetky sovy sú také, že sa cudzím ľuďom nedajú chytiť."

Očný kontakt sme udržiavali ešte pár sekúnd. Videla som aký nervózny bol ale myslela som si, že to je len kvôli komunikácii. Pravdepodobne len nerád komunikuje.

Obaja sme pozreli do jedla a prestali sa na seba pozerať. Po zjedení raňajok, som si vzala do rúk zelené jablko a postavila sa. Knihu som niesla pred sebou a odhryzla z jablka.

,,Idem na hodinu Herbológie." Zahlásila som a odišla som z miestnosti.

Aj keď som sa naňho nedívala, cítila som jeho pohľad na mne. Nerozumela som tej energii, čo vyžaroval ale moja zvedavosť sa chcela dozvedieť viac. Lenže môj rozum vtedy spustil výstražný alarm a rozhodla som sa držať od neho ďalej, v takzvanej neutrálnej zóne.