Potomok🐍 [Dokončené]

19. Astronomická veža

Merrea Malfoy

Vyšli sme na toalety a zatvorili za sebou tajomnú komnatu. Otočila som sa na Matthea a nevedela, čo hovoriť alebo ako sa tváriť.

,,Tak ja idem do postele." Povedala som úplne neutrálne a otočila sa.

,,Nechcela by si sa pozrieť-..." Zastavil ma ,,po tom mieste, ktoré nám patrí k tomu projektu?"

,,Ale veď sme nič nepočítali a ani nezisťovali. Môže to byť kdekoľvek." Šepla som.

,,Áno. Môžme sa poprechádzať po hrade a pozrieť sa na miesta, ktoré nás napadnú. Možno sa nám pošťastí a nájdeme to bez nejakého pátrania." Pousmial sa.

,,Tak poďme." Pozrela som mu priamo do očí a čakala.

,,Mohli by sme ísť pozrieť na nádvorie." Prišiel ku mne.

,,Čo ak nás niekto uvidí? Je pol noc." Začala som kráčať.

,,To nechaj na mňa." Pobehol ku mne a začali sme sa prechádzať po chodbách hradu.

Rozprávali sme a sa a smiali. Prešli sme takmer celý hrad ale na žiadnom mieste sme nenašli naše súhvezdie.

,,Asi nám nezostáva nič iné, len vypočítať to." Usmiala som sa.

,,Nevadí. Aspoň sme sa nenudili." Úsmev mi opätoval.

Započuli chôdzu nejakých študentov a stíchli m
sme. Mattheo sa postavil predomnou a chcel niečo povedať ale započuli sme rozhovor.

,,Čo ak by sme išli na astronomickú vežu?" Spýtal sa nejaký študent.

,,Čo si sa zbláznil? Mám sedieť na astronomickej veži, keď môžem ísť za babami?" Povedal druhý študent.

Moje a Mattheove oči sa spojili ,,astronomická veža." Povedali sme naraz.

Chytil ma za ruku a bežali sme tam. Vybehli sme hore schodmi a zastavili až pri zábradlí. Udychčane sme vydychovali a obaja sledovali oblohu.

Na oblohe sa rozsvietilo naše súhvezdie a bielymi čiarami sa hviezdy pospájali. Začali sme vidieť celý obraz súhvezdia.

,,Našli sme to!" Vyskočila som od radosti a začala tlieskať.

,,Takže už žiadna knižnica a ani pátranie s počítaním." Usmial sa.

,,Chvalabohu, že žiadne počítanie, pretože som nemala poňatia, kde začať." Usmiala som sa a sadla si na zem.

,,Tak čo? Budeme tu do rána alebo si ideme pospať?" Sledoval ma a posadil sa oproti mne.

,,Možno ešte chvíľku zostaneme." Sledovala som oblohu.

,,Načo myslíš?" Spýtal sa.

,,Myslím, že nad ničím." Odpovedala som.

Klamala som. Mala som plnú hlavu Matthea a akoby toho nebolo dosť, zajtra určite prídu rodičia.

,,Ak by sa vrátil Voldemort, tvoja rodina by sa pripojila k nemu alebo by išla proti nemu?" Oprel sa.

,,Môj otec by sa na jeho stranu už nikdy nepostavil. Ani na nej nikdy nebol. Bol nútený byť na jeho strane a rozhodol sa využiť jeho pozíciu na pomáhanie Harrymu. Po vojne môjho dedka, Luciusa Malfoya, zatvorili v Azkabane a babka krátko nato zomrela. Môj otec sa vtedy zaprisahal, že smrťožrútom nikdy znovu nebude." Vysvetlila som.

,,A ty? Na koho strane by si bola?" Spýtal sa.

,,Na tej proti Voldemortovi." Usmiala som sa.

,,Čo ak by si mala svoju lásku, ktorá by bola na jeho strane. Zmenila by si názor?" Mattheo mi dával zvláštne otázky ale nevadilo mi to.

Nebrala som to ako nepríjemnosť ale skôr ako vďačnosť za to, že sa rozprávame o všetkom, čo nás napadne.

,,Nie. Nikdy by som to nedokázala. Prišla na stranu, kde sú myšlienky zabíjania a zotročovania." Pousmiala som sa ,,a ak moja láska bude na druhej strane, tak potom bohužiaľ. Nemôžem nútiť ľudí k inému názoru. Verím, že pri myšlienke na budúcnosť somnou, by prehodnotil to, začo sa oplatí naozaj bojovať."

Mattheo na mňa zamyslene pozeral ako by sa ma snažil čítať a napokon si ľahol na zem s tvárou k oblohe.

,,A ty, Mattheo? Čo by si robil, ak tvoja láska by bola na opačnej strane?" Naklonila som sa nad neho.

,,Bol som vychovávaný bez rodičov a v podstate klamaný. Rokfort mi otvoril oči a sám netuším." Povedal ,,už sa o tom nechcem rozprávať. Nie som pripravený o tom hovoriť." Pohladil ma po líci.

,,Si tak tajomný, Mattheo." Pousmiala som sa.

Nepovedal ani slovo, len na mňa pozeral.

,,Pobozkaj ma." Zdvihli sa mu kútiky na perách.

,,Čo?" Prekvapene som šepla s motýľmi v bruchu.

,,Chcem aby si ma pobozkala." Frajersky ma sledoval.

,,Prečo to nespravíš ty?" Nerozumela som.

,,Pretože chcem aby si prvý krok spravila tentokrát ty." Palcom mi prešiel po pere.

Sledovala som jeho ústa a oči. Mala som stres. Vedela som, že chce vedieť, či mám odvahu alebo som len ustráchané dievčatko.

Ale ja som Malfoyová.

Prekročila som ho, sadla si naňho a pobozkala. Mattheo ihneď začal spolupracovať. Rukami sa prechádzal po mojom tele a držal ma. Pomaly sa posadil. Ruku som ovinula okolo krku a pritiahla si ho ešte bližšie. Nemohla som odolať jeho perám a zakaždým som mu zubami potiahla spodnú peru.

Naše oči boli prvýkrát pri bozkávaní otvorené. Ani jeden z nás ich nechcel zatvoriť. Jeho rozdielne oči ma vzrušovali a moje myšlienky sa stávali hriešnymi v sekunde ako som cez oblečenie ucítila jeho tvrdnúce prirodzenie.