Potomok🐍 [Dokončené]

27. Báseň

Otočila som sa a bez slova odišla z tribúny. Bez knihy. Nechcela som ju.

Zišla som dolu a odkráčala preč. Neodpustím mu to. Tentokrát nie.

Zamračila som sa a kráčala k hradu. Kúsok pred nádvorím som započula výkrik.

,,Rokfort vyhráva dnešný zápas nad Drumstrangom vďaka Mattheovi Rinwaldovi, pretože chytil zlatú strelu!" Kričal moderátor.

Vrátila som sa do svojej izby a zostala tam, kým nebol čas večere. Chýbal mi spánok v jeho objatí. Nebudeme si klamať. Rovnako mi chýbali jeho bozky a dotyky.

Odišla som do veľkej sieni a všade bolo málo ľudí. Bolo mi jasné, že sa každý chystá na párty aj keď je zajtra ráno škola ale mňa tam nikto nedostane. Posadila som sa a jedla večeru.

Niekto sa vedľa mňa posadil ,,chcem sa porozprávať." Započula som jeho hlas.

Prestala som jesť a bez slova sa postavila. V žiadnom prípade sa nebudeme rozprávať.

,,Merrea! Myslím to naozaj, prosím." Vykríkol celkom nahlas ale neotočila som sa.

Rýchlym krokom som kráčala niekam preč, kde ma nenájde. Bohužiaľ, zastavil ma na chodbe.

,,Čo chceš?!" Vyštekla som po ňom ,,varujem ťa. Nechcem počuť žiadne slová z tvojich úst. Nebudem to počúvať." Varovne som zdvihla ukazovák ,,prišiel si si znovu do mňa kopnúť?! Už si zo mňa hlupaňu spravil, tak ma teraz nechaj na pokoji a choď si nájsť svoju novú obeť." Drgla som doňho a odišla.

Zase a znova sa mi hrnuli slzy do očí ale dokázala som ich udržať.

Na druhý deň ráno som si pred dverami našla obľúbené sladkosti, ktoré skončili v koši. V učebni ma čakalo na lavici zelené jablko s lístkom, na ktorom bol usmiaty smajlík. Mávnutím prútika sa zmenilo na prach.

Nechcela som si priznať, že ma pomaly ale isto odmäkčoval. Všetky tie drobnosti, ktoré som si nachádzala pred dverami, boli príjemné prekvapenia a potešilo ma to.

Každý deň som mala niečo nové a originálne. Dnes je sobota a poobede je finále metlobalového pohára. Rokfort verzus Ilvermorny.

Postavila som sa z postele a kúsok od dverí som videla na zemi ležiacu obálku.

Bolo na nej napísané moje meno a ten rukopis by som spoznala kdekoľvek. Ešte aj voňala ako on.

Otvorila som obálku a vytiahla list.

Oči mi takmer vypadli z jamiek, keď som zbadala báseň.

****

Merrea

Ani neviem, čo to robím,
túžbou po tebe celý horím.
Bol som veľký idiot,
obetoval by som pre teba svoj život.

V náručí ťa držať chcem,
bozkami ťa zahrniem.
Ligot tvojich očí,
odráža sa v mojom náručí.

Odpusť mi slová bolestivé,
boli príliš urážlivé.
Oklamať som seba chcel,
že ochrániť ťa dokážem.

Srdce tvoje získam späť,
uhasíš môj slastný smäd.
Tvoj hlas je moja záchrana,
v temnote, ktorá ma volala.

Mattheo

****

Ani neviem, koľkokrát som prečítala tú báseň. Nemohla som uveriť vlastným očiam. Po tejto básni som mala viac otázok ako odpovedí ale jedno bolo isté. Možno ma trochu odmäkčil týmto činom ale rozhodne mu neskočím do náruče.

Uvidíme ako sa bude ďalej snažiť.

,,Sestrička!" Zaklopal mi Scorpius ,,Rose s Lily ťa čakajú na dievčenských záchodoch."

,,Idem." Odkričala som a list schovala pod vankúš.

Vybehla som z izby a náhlila sa cez celú klubovňu. Keď som prišla na toalety, boli tam viaceré baby. Jedny si robili vlasy a druhé sa maľovali.

,,Čo sa deje ?" Spýtala som sa.

,,Príprava na finále a potom sa pôjdeme chystať na párty, ktorej sa zúčastníš aj ty." Usmiala sa Rose.

,,Nie nie nie nie. Nikto z vás nemá žiadny sviatok, takže ja na párty nejdem." Ihneď som to zamietla.

,,Ale ideš, Merrea." Usmiala sa Lily ,,zabudla si, že finále oslavujú všetci metlobalisti na párty? Snáď nechceš aby sa nejaká baba snažila upútať Mattheovi pozornosť."

Spozornela som ale mykla pleciami ,,ak ste si nevšimli, nebavíme sa. Nech si robí, čo chce."

,,Alebo koho chce, však?" Rehotala sa Adelene.

Zarazilo ma to.

,,Videli sme vás za posledné týždne. Boli ste obaja šťastní. Nevieme, čo sa medzi vami stalo ale vieme, že to chcete obaja späť." Pokračovala Lily.

,,A nie. Nikto si to nevšimol a už vôbec nie tvoj brat." Dokončila Rose.

,,Prečo by som mala ísť na nejakú párty? Ak by ma chcel, nešiel by na párty ale zamnou." Prostestovala som.

,,Scorpius a James ho prinútili súhlasiť s tým, že pôjde na párty a bude tam dlhšie ako päť minút." Odvetila Lily.

,,Takže tam pôjdeš v nenormálne sexy šatách. Namaľovaná a oblečená tak, že mu tým vyrazíš dych." Dokončila Adelene.

,,Nepáči sa mi to." Škaredo som sa pozrela.

,,Ale čo ak to nemyslí vážne?" Zapojila sa Rose.

,,Neblázni. Ten chalan je do nej až po uši ale z nejakého dôvodu sa tomu bráni." Mávla rukou Adelene.

,,A čo tá-.. veštba?" Nenápadne sa spýtala Rose.

,,Neviem. Netuším. Môj manžel má byť syn Voldemorta? Nemám najmenšie poňatie, kto to bude a aký bude." Šepla som.

,,Som príliš zvedavá." Vzdychla si Lily.

,,Aj ja. Ktovie aký bude. Myslíte, že bude po ňom?" Pridala sa Adelene.

,,Nechcem sa o tom baviť. Najprv mi podsúvate myšlienky na Matthea a teraz na vraj budúceho muža." Jemne som sa zamračila.