Potomok🐍 [Dokončené]

10. Začiatok projektu

,,Riešite tu minulosť ako malé deti. Každý z vás by bol posratý sa čo i len pozrieť Voldemortovi do očí a nie sa mu postaviť. Prestaňte byť nevďační a začnite si vážiť veci, ktoré sú vám ponúknuté." Vyprskla som na Marca a sadla si naspäť do lavice.

Otvorila som knihu a pokračovala v čítaní.

Všetci mlčali.

,,Ako myslíte, že dopadne zajtrajší zápas Bifľomor vs Bystrohlav?" Spýtala sa Rose aby odviedla pozornosť od danej témy.

Prestala som počúvať konverzáciu a sústredila sa na knihu. Niekto si vedľa mňa sadol. Nenamáhala som sa pozrieť, kto to je. Pravdepodobne to je Freya s jej strelenými rečami.

,,Sadnúť." Do triedy vošla profesorka Sinistrová.

Zatvorila som knihu a zdvihla hlavu. Žalúdok sa mi skrútil tak silno, že som takmer zvracala. Vedľa mňa sedel Mattheo s knihou položenou na lavici a po stolom sa hral s prútikom.

Nutkanie spýtať sa ho na projekt bolo silné ale rozhodla som sa zostať ticho. Nebudem sa naháňať za chlapcom. Celú hodinu sme počúvali o tom aké sú hviezdy výnimočné.

Ako baba, ktorá miluje čítanie, krásu vo hviezdach vidím. Často sa mi stane, že ak pozerám na hviezdy, myšlienky ma odvedú hlboko do mojej fantázie.

Skončila hodina a ja som sa postavila ako prvá. Odišla som z triedy rýchlym krokom a snažila sa dostať do slizolinskej klubovni.

,,Počkaj." Započula som zasebou Mattheov hlas.

Bežal smerom ku mne ale nezastavila som. Určite to nebolo na mňa. Celé dni ma ignoruje a uteká.

,,Merrea!" Nikdy som nepočula aby moje meno vyznelo tak sexy ale z jeho úst to bolo  najpríťažlivejšie slovo.

Kráčala som ďalej a ešte rýchlejšie ale na mojej prekvapenie, ma chytil za ruku a zastavil.

,,No?!" Zvrtla som sa zamračene ,,čo je?!"

Nemohla som si pomôcť. Dva dni ma ignoroval a nechcela som mu ukázať, že sa nehnevám.

,,Začneme s tým projektom?" Spýtal sa.

,,Robíš si srandu?" Šepla som prekvapená.

,,Nie, myslím to vážne." Zdvihol obočie.

,,Takmer dva dni sa mi úmyselne vyhýbaš a zrazu chceš robiť projekt? Prečo?" Ruky som prekrížila na prsiach.

,,Strestneme v knihovni." Pozrel mi priamo do očí a obišiel ma.

Vošiel do klubovni ako prvý a zmizol na schodisku smerom do prefektských izieb. Prešla som do svojej izby dala si dolu slizolinský plášť.

Do izby vletela Freya celá nadšená ,,videla som ťa rozprávať sa s Mattheom. Pýtal sa na mňa, však?!" Sadla si na moju posteľ.

,,Prečo by sa mal na teba pýtať?" Zdvihla som obočie ,,robíme spolu projekt."

,,Myslím, že ma chce." Vzdychla.

,,Ako si nato prišla?" Zastavil sa mi rozum.

,,No ten elixír lásky a včera večer sa prechádzal po hrade. Videla som ho na jednej chodbe a keď ma zbadal, zastavil, pozrel mi do očí a odišiel smerom na záchody, kde je umrnčaná Myrta. Bolo to jasné volanie. Chcel aby som išla za ním ale keď som na toalety prišla, nikde nebol. Nerozumiem tomu. Myslela som, že sa chce nejak zblížiť." Pozrela na mňa ,,veď vieš, intímne."

,,Mala by si prestať snívať, Freya. Tvoja bujná fantázia hraničí s bláznovstvom. Mala by si sa viac držať pri zemi a nenahovárať si veci, ktoré nie sú pravda." Odvetila som jej a vzala si knihy o hviezdach.

Nečakala som na jej ďalšie reči, pretože fakt sa mi nepáčilo to ako si namýšľala. Bolo to cez čiaru. Vytvárala si puto k niekomu, kto sa na ňu takmer nepozrel a verila svojej fantázii. Toto už hraničilo s chorobou.

Vyšla som von a prešla do knižnice. Nechcela som byť tu medzi ľudmi a preto som sa vybrala dozadu. V uličke s históriou muklov nikdy nikto nebýval a bolo to blízko uličky s knihami astronómie, takže mi to vyhovovalo.

Knihy, ktoré som celú cestu niesla so sebou som položila na kraj stola, pretože v nich nič nebolo. Prešla som do uličky pre ďalšie.

Čítala som názvy kníh a vyberala všetky, ktoré mali v názve niečo, čo by mi mohlo napovedať.
V rukách som niesla veľké množstvo kníh a podopierala si ich bradou. Vyšla som z uličky a takmer som zinfarktovala.

,,Prečo nepoužiješ kúzlo?" Spýtal sa Mattheo opretý o drevennú policu s knihami oproti mne.

Od ľaku som nadskočila a všetky knihy sa rosypali po zemi. Srdce mi bilo silno a hlasno.

,,Nepotrebujem na všetko mágiu." Hrdo som Zamrmlala a kľakla si na zem.

Začala som zbierať knihy ale Mattheo luskol prstom a všetky knihy sa vzniesli do vzduchu a naukladali sa na stole. Postavila som sa a bez slova začala triediť knihy do menších skupín.

Mattheo si sadol na stoličku a uvoľnil sa. Sledoval, čo robím a mlčal.

Položila som pred neho presnú polovicu kníh a sadla si oproti. Neplánovala som s ním komunikovať. Stačilo, že ako tak spolupracujeme.

Snažila som sa naňho nepozerať ale najväčšou chybou bolo sa odsunúť a pozrieť pod stôl.