44. Koniec ❤️

1K 35 9
                                    


,,Ja ju zabijem." Šepla som.

Jasné, že sa to mama musela spraviť. Jej bláznivé teórie nijak nedávali zmysel. Veď ako prvá by som si rovnaká všimnúť ja, nie?

Pretočila som očami a odišla si ho spraviť. Dokážem jej, že sa mýli a dúfam, že mi dá potom pokoj.

Držala som hotový test a čakala na výsledok.

,,A sakra." Zašepkala som.

Je pravda, že s Mattheom sme od Vianoc kašľali na nejaké vyvrcholenie mimo mňa. Bolo nám to už jedno. Chceli sme rodinu.

Proste sme si povedali, že niektoré páry sa snažia aj roky, tak načo čakať ale my sme sa nesnažili ani pol roka.

Dve paličky.

V momente som si predstavovala pred očami ako večer tú novinu poviem Mattheovi. Túžil po rodine. Chcel byť otcom akého nikdy nemal. Vždy mi rozprával, že ak budeme mať deti, tak pre ne spraví všetko, čo on nikdy nemal.

A teraz to bude môcť dokázať.

Pravdepodobne som tehotná. Postavila som sa a odišla priamo do nemocničného krídla za madam Pomfrey.

Vošla som dnu a hneď som do nej narazila.

,,Čo si želáte, slečna Malfoyová?" Milo sa spýtala.

,,Asi som tehotná. Chcela by som vedieť, či naozaj." Vysypala som zo seba.

Madam Pomfrey si chytila za tvár ,,pre merlina!" Potiahla ma k jednej posteli a kázala mi ľahnúť.

Poslúchla som. Prešla ku mne a prútikom namierila na brucho.

,,Áno. Podľa kúzla ste v pätnástnom týždni." Vzdychla ,,bábätko je zdravé a nič mu nechýba. Hlavne dodržujte pitný režim a pravidelnú stravu."

Odložila prútik.

,,Pohlavie nie je vidieť?" Spýtala som sa zvedavo.

,,Prečo mám pocit, že ste úplne pokojná a bolo to plánované?" Zdvihla obočie.

,,Pretože bolo." Odvetila som ,,s Mattheom sme chceli dieťa a začali sme sa oň pokúšať cez Vianoce. Vedeli sme, že ak by som otehotnela, porodila by som až po ukončení školy."

,,Pohlavie sa dozvieme o pár týždňov. Odporúčam to držať v tajnosti pred ostatními. Budete ku mne chodiť na kontrolu raz za týždeň s do konca školy vám budem dávať skrývajúci elixír, ktorý vám zakryje bruško." Usmiala sa.

,,Dobre, ďakujem." Usmiala som sa.

Už zastávali iba dve hodiny od stretnutia s Mattheom. Išla som na večeru a najedla sa tam. Odtiaľ som sa išla prezliecť do izby a pomaly sa vybrala k zúrivej vŕbe.

Vošla som dnu a na moje prekvapenie, všade horeli sviečky a po celej chodbe boli rozsypané lupene ruží zmiešané s lupeňmi tulipánov v rôznych farbách.

Zastavila som medzi dverami, kde sme sa stretávali a na stole bola obrovská kytica poľných kvetov, na zemi bola spravená posteľ s veľa vankúšmi a paplónmi a na stene bol zastavený nejaký začiatok filmu.

Mattheo stál opretý o stenu pri okne a sledoval ostrý mesiac.

Bol nádherný tak ako vždy. Čierna košeľa s rozopnutými vrchným gombíkmi, čo ukazovalo jeho hruď a rukávy na košeli mal tiež vyhrnuté a vykasané po lakte.

Prehrabol si vlasy a stále ani len netušil, že som tu.

,,Tu je môj sexy priateľ." Vkročila som do miestnosti a obzerala si to tu ,,čo oslavujeme, zlatko?"

Matthea vystrelo od ľaku a zamrzol. Otočil sa ku mne a v tvári aom mu videla stres a nervozitu.

,,Nevšimol som si, že už si prišla." Pousmial sa a vykročil zamnou.

Zvláštne bolo to, že Mattheo zastavil predomnou a vyzval ma k tancu. Celkom som nechápala, čo sa deje.

Ruku som prijala a začali sme pomaly tancovať. O to väčším prekvapením bolo, keď začala hrať jemná melódia.

Tancovali sme niekoľko minút, až som sa napokon uvoľnila a zatvorila oči. Nechala som sa unášať tónom hudby a Mattheovými dotykmi.

Hudba razom zastavila a my tiež. Keď som oči otvorila, Mattheo kľačal predomnou na jednom kolene a pred sebou držal prsteň.

,,Spravíš ma tým najšťastnejším mužom na svete a vezmeš si ma?" Spýtal sa.

Do očí sa mi nahrnuli slzy a vrhla som sa naňho ,,áno. Áno." Začala som ho bozkávať ,,ale odpoveď vieš už vyše roka."

,,Ale stále tam bola možnosť, že by si si to rozmyslela." Usmial sa a ľahol si somnou do postele.

Navliekol mi prsteň na prstenník a bozkával.

,,Prečo by som si to mala rozmyslieť?" Zasmiala som sa ,,veď si moja láska."

,,Jediná láska." Opravil ma.

,,To už nie je pravda, zlatko." Prestala som ho hladkať.

,,Akože nie?" Posadil sa a zamračil.

Vyhrnula som si tričko a pohľadila si bruško ,,tu je ďalšia."

Mattheovi sa zatočil celý svet. Videla som ako sa to snažil pochopiť ale jeho mozog to proste nechcel chápať.

Trvalo vyše minuty, keď to konečne pochopil a začal ma od šťastia bozkávať.

Všetko do seba začalo zapadať a my s Mattheom sme skutočne prežívali to najšťastnejšie obdobie nášho života.

Medzi nami to bolo stále rovnaké. Mattheo svoje chovanie voči mne nemenil. Stále to bol ten romantický Mattheo.

Láska môjho života.

Aj on pochopil, že láska je najstaršie a najmocnejšie kúzlo na svete. Vážil si každej drobnosti, čo mal, pretože vedel aké je to nemať to.

🫶🏻❤️Koniec ❤️🫶🏻

Potomok🐍 [Dokončené]Where stories live. Discover now