16. Čierna mágia

644 32 4
                                    


Príchod do izby bol plný strachu, čo ma tam čaká. Otvorila som dvere a zostala prekvapená. V izbe bola len jedna posteľ a po Freyiných veciach ani stopy.

Tam, kde bývala Freyiná skriňa a posteľ, bol gauč, stolček a zrkadlo.

Zatvorila som dvere a zamkla sa. Netušila som, čo budem robiť. Spať som nechcela. Začala som uvažovať nad tým, že pôjdem pozrieť na ten zápas.

Dala som si vrelú sprchu a v nej sa snažila umyť to, čo umyť nešlo. Spomienku na to, čo sa stalo do obeda.

Oblečená v slizolinskej teplákovej súprave som vyšla z klubovni na chodbu a predsebou videla baby.

Všetky mali teplákové súpravy ich fakúlt a rozprávali sa medzi sebou.

,,Tak poďme. Nech nezmeškáme začiatok." Potešila sa Lily.

Aj tak sme začiatok zmeškali. Chcela som byť pri babách ale každá sme museli ísť na tribúnu svojej fakulty, takže som zostala sama. Študenti na mojej tribúne si okolo mňa niečo šuškali celý zápas, čo mi bolo celkom nepríjemné ale snažila som sa to ignorovať.

Jediné, na čo som sa sústredila, bol on. Mattheo.

Videla som ako cez zápas na mňa nenápadne pozeral a v sekunde ako chytil strelu a ukončil zápas, žmurkol na mňa.

Bojím sa toho akú moc ten chlapec nadomnou má. Nikto ma nikdy nedokázal dostať do pozície v akej som pri Mattheovi.

Po zápase sme išli každá do svojej klubovni, zatiaľ čo ja som zamierila rovno do mojej izby.
Nemala som v pláne odtiaľ do večera výjsť.

Našťastie som nemusela. Riaditeľka mi do izby pričarovala to, čo som chcela. Vraj aby som sa necítila pod tlakom, pretože videla ako na mňa študenti reagujú. Sú zvedaví a ja ich neobviňujem. Aj ja by som bola.

Odbilo desať hodín večer. Oblečená v čiernych leginách a v mikine na zips, som do ruky vzala jednu knižku.

Nie hocijakú ale zničený denník Toma Riddla. Skryla som ju pod mikinu a otvorila dvere.

Zľakla som sa.

Pred mojimi dverami stál opretý Mattheo. Opieral sa o stenu a čakal na mňa.

,,Čo tu robíš?" Prekvapene som pozrela.

,,Čakám ťa." Usmial sa ,,načo sa stretnúť až na toaletách, keď tam môžeme ísť spolu?"

,,Pravda." Pousmiala som sa.

Začali sme kráčať smerom dolu ,,všetci sú už na tej párty?" Spýtala som sa.

,,Väčšina." Odvetil ,,Potterovci a ani tvoj brat nešli. Sú poskrývaní spolu s babami po hrade." Zasmial sa.

,,Tak to aby sme na nich nenarazili." Zasmiala som sa.

Nenápadne sa nám podarilo dostať na toalety, kde bývala umrnčaná Myrta ale nebola.

Pozrela som na Matthea a pousmiala sa ,,môžeš."

Mattheo povedal niečo v parselčine a ja som zostala šokovaná. Tak plynulo nerozprával ani James alebo Albus.

Nehovoriac o tom aký brutálne príťažlivý bol. Nerada to priznávam ale bola som úplne na mäkko z toho chlapca.

Tajomná komnata sa otvorila a bez čakania sme obaja skočili. Padali sme dolu tunelom a tesne pred zemnou sme zastavili a jemne dopadli. Posadili sme sa a postavili. Tajomnú komnatu sme s ostatními poznali takmer naspamäť. Trávili sme tu veľa času, pretože nás fascinovala.

Prechádzali sme tunelmi a razom sme sa obavili v hlavnej miestnosti. Po bokoch sa nachádzali sochy hadov a na konci jazierko s tvárou Salazara Slizolina. Na ľavo miestnosti stále ležala kostra baziliska a nič sa tu za tie roky nezmenilo.

,,Čo teraz?" Spýtal sa Matteo a sledoval Salazarovu tvár.

,,Musíš mi sľúbiť, že to čo sa tu stane, zostane medzi nami dvoma." Otočila som sa naňho.

,,Dobre, sľubujem." Prikývol.

Vytiahla som denník Toma Riddla a kvokla si k jazierku.

,,To je-..." šepol.

,,Áno." Pozrela som do jeho nádherných očí.

Denník ponorený pod vodou som stískala oboma rukami a začala šepkať kúzlo, ktoré sme sa v škole nikdy neučili.

Ako potomok rodiny Malfoyovej, som prečítala všetky knihy v našej knižnici a viem, že existujú kúzla čiernej mágie. Nebola som neviniatko. Čiernu mágiu som praktikovala veľakrát ale nikto o tom nevedel.

Kniha sa rozplynula vo vode a tá zčernala.

,,Odkedy niekto nevinný ako ty, používa čiernu mágiu?" Spýtal sa ma.

,,Čierna mágia pozná kúzla, ktoré biela mágia nie." Odvetila som a postavila sa.

,,Ale za čiernu mágiu musíš vždy niečim zaplatiť." Šepol ,,väčšinou to je kúsok niečoho ako je duša, spomienka."

,,Áno. To je pravda. To ma zase dostáva k Voldemortovi. Praktikoval čiernu mágiu vo veľkom ale nemal v tom rovnováhu. Už som raz povedala, že ho pohltila lebo nepoznal lásku. Ak vieš, čo láska je a máš ju, existuje rovnováha a to čo si čierna mágia vezme, láska doplní." Usmiala som sa.

,,A ty máš lásku?" Spýtal sa zaujato.

,,Áno, mám. Rodičovskú lásku." Odpovedala som ,,nie je to také silné ako láska od iného človeka. Myslím tým intímnu lásku ale stačí to."

,,Pripravený?" Usmiala som sa.

,,Kam?" Zmätene na mňa pozrel.

,,Pod vodu." Šibalsky som sa usmiala a vyzliekla si mikinu.

Nasledovali legíny a zostalo na mne len spodné prádlo. Pomaly som vošla do vody a otočila sa na Matthea.

Potomok🐍 [Dokončené]Donde viven las historias. Descúbrelo ahora