Potomok🐍 [Dokončené]

31. Odhalenie

Stála som oblečená v plesových šatách pred zrkadlom a celkom som mala trému. Toto je prvý a poslednýkrát, čo idem s niekym na Rokfortský ples.

Vyšla som z izby a prešla cez klubovňu. Všade boli samé dievčatá v šatách. Všetci chlapci boli pravdepodobne už dole niekde vo veľkej sieni, ktorá teraz slúžila ako plesová miestnosť.

Prešla som po chodbách, až k hlavnému schodisku a úplne na konci stál môj Mattheo. Bol oblečený v čiernych nohaviciach a v čiernej košeli bez motýlika a kravaty. Bolo mi to úplne jedno, že to nemal.

Presne táto rozopnutá košeľa a vyhrnuté rukávy bol jeho štýl a toto bol on. Len čo ma zbadal, mu úsmev klesol a rozbehol sa zamnou. V polovici schodov sme sa stretli a všetko bolo ako z rozprávky.

Mattheo ma chytil za boky a zdvihol. Jemne ma pobozkal a žiaril šťastím podobne ako ja.

,,Si to najkrajšie dievča na svete." Usmial sa.

,,Vyhráme súťaž o najkrajší pár." Pobozkala som ho.

,,To si píš." Pomaly ma položil a chytil ma za ruku.

Zišli sme dolu rovno do sály a rozprávali sme sa. Prvý tanec otvárali siedmaci, čo znamenalo, že aj ja s Mattheom. Nepovedala by som to ale Mattheo bol úžasný tanečník. Vedel tancovať valčík ako profesionál.

Nedokážem pochopiť, že tento chlapec ma dokáže vzrušiť úplnými maličkosťami.

Dotancovali sme a išli sme ku Scorpiusovi a k ostatním. Rozprávali sme sa a smiali. Zábava bola v plnom prúde. Hudba hrala, študenti tancovali a všetko išlo podľa plánov až do momentu, keď sme započuli silný výbuch.

Duch zlodeja a bezhlavého Nicka vleteli do miestnosti s obrovským krikom ,,sú tu!! Smrťožrúti s jeho dcérou."

Nastala panika.

Študenti sa rozbehli po celom hrade a my ostatní, sme zostali stáť.

,,Poďte zamnou." Mattheo ma potiahol za ruku a všetci sme bežali za ním.

Učitelia išli na miesto, kde sa nachádzali smrťožrúti, pripravení bojovať.

,,Mali by sme im pomôcť." Otáčala som sa ale Mattheova ruka bola silnejšia.

Vbehli sme do našej slizolinskej klubovni a priamo do Mattheovej izby. Zamkol dvere a podišiel k obrazu Salazara Slizolina.

V parselčine povedal niekoľko slov a obraz sa otvoril.

James sa pozrel na Scorpiusa zvláštnym pohľadom. Nešlo to ignorovať.

,,Poďte, rýchlo." Hnal nás dnu.

Išla som ako predposledná a videla ako sa dvere rozleteli pod kúzlom a v nich sa objavil jeden smrťožrút. Mattheo pohotovo reagoval a omráčil ho. Ďalšia zvláštna vec bola, že mu vymazal spomienku.

,,Čo to robíš?" Spýtala som sa.

,,Nato nie je čas, láska." Šepol a potiahol ma k obrazu.

Vošli sme a zatvoril za nami. Na konci chodby sme sa stretli s ostatními a objavili sme sa v šachtách. Presne tam, kde sa v minulosti ukryl Harry pred Baziliskom.

Mattheo spozornel akoby niečo počul a pozrel na nás ,,už sú v komnate." Pobozkal ma a pozrel na Scorpiusa ,,počkajte tu, kým si nebudete istý, že ste v bezpečí. Za žiadnu cenu nevychádzajte a hneď pri prvej príležitosti sa musíte premiestniť za vašimi rodičmi."

,,Mattheo! Ideš s nami." Zhíkla som.

,,Postaraj sa mi o ňu." Pozrel na môjho brata a objal ma.

Zahľadel sa mi do očí a pobozkal ma ,,milujem ťa. Nezabudni nato."

,,Nie- nie, prosím." Prosila som ho so slzami v očiach. Scorpius ma chytil a nechcel pustiť.

Mattheo odišiel preč a počuli sme len jeho vzdialené kroky. Zastal pri hlave Salazara Slizolina a netušili sme prečo.

James mávol prútikom a stena pred nami mala dieru. Bolo to kúzlo, ktoré sa používalo na sledovanie. My sme videli ich ale oni nás nie.

Len čo do miestnosti vošli další ľudia, Scorpius mi zakryl ústa aby som nevydala ani hlások a krokodílie slzy mi stekali po tvári.

,,Bolo to nutné?" Mattheo sa otočil k nej.

,,Ale braček. Veď vieš, že mám rada moment prekvapenia." Usmiala sa naňho žena a držala v ruke plášť neviditeľnosti.

Bola to Voldemortova dcéra. Delphini Riddle.
To znamená, že Mattheo, jej je brat. On nie je Rinwald ale Riddle. Voldemort je jeho otec a Gellert Grindelwald jeho dedko.

,,To ti je načo?" Mattheo pozrel na plášť.

,,Relikvia smrti. Ešte kameň oživenia a bazový prútik a môžeme vrátiť otca medzi živých." Usmiala sa ,,kam zmizli?"

,,Bežali do zakázaného lesa." Mattheo odvetil.

,,To je dobre. Tam ich nájdeme jednoducho." Prikývla ,,nemôžeme strácať čas." Mávla rukou a smrťožrúti kráčali s ňou.

Mattheo zostal stáť a vzdychol si.

,,Ideš?" Delphini sa naňho otočila.

Mattheo si prehrabol vlasy a odišiel za ňou.

Šok.

Zamrzla som.

Mozog mi to nebral a nechcela som veriť tomu, čo som práve videla a počula. Zamilovala som sa do syna, temného pána a oddala som sa mu každým kúskom svojho tela. Dala som mu svoje srdce a on mi klamal.

Klamal mi, kto je. Ako sa volá a tá veštba.

Preboha.

Preto bol taký kľudný, keď sme sa rozprávali o veštbe.
Preto taký tajomný, čo sa týkalo súkromia.
Preto ten záujem o Voldemorta a o minulosť.

Všetko už dávalo zmysel.