Potomok🐍 [Dokončené]

13. Útek pred Freyou

Celú cestu sme išli v tichosti ale už to nebolo také trápne ticho. Skôr také pokojné. Vošli sme do sály v podstate spolu a niekoľko očí sa na nás pozrelo.

Začali sme kráčať ku stolu a na moje prekvapenie, sa Mattheo spýtal ,,čo si dáš?"

,,Asi palacinky. Ty?" Pousmiala som sa.

,,Aj ja." Úsmev mi opätoval.

Sadla som si na svoje miesto a Mattheo oproti mne. Obaja sme si naložili svoju večeru a najedli sme sa.

Myslím, že dnes bol ten zlom, kedy sme sa s Mattheom na nejakej rovine zblížili. Už nebol odtiahnutý a mala som pocit, že moju spoločnosť začínal vyhľadávať. Vždy, keď sme sa stretli, usmial sa. Každý deň sme pátrali po mieste, kde bude vidieť naše súhvezdie a trávili spolu dlhé hodiny.

Dnes je sobota ráno. Chcela by som Mattheovi ukázať Voldemortovu minulosť. Dnes večer to pôjde ale musíme sa dohodnúť na detailoch.

Sedela som za stolom a raňajkovala puding. Čítala som si knihu a nevšímala si okolie. Aj tak tu takmer nikto nebol. Každý spal po párty alebo im bolo zle.

,,Dobré ráno." Započula som vedľa seba.

Stiahlo mi žalúdok a rýchlo som knihu zatvorila. Celkom som bola zahanbená, pretože práve v knihe prebiehala intímna scéna a pri pomyslení, že Mattheo si niečo z toho prečítal, Začervenala som sa.

,,Dobré ráno." Odvetila som a odložila knihu ,,prečo nespíš?"

,,Nechcelo sa mi." Usmial sa a začal si nakladať vajcový chlieb.

,,Včera som ťa nevidel na párty." Poznamenal.

,,Nechodím tam, pokiaľ sa niečo neoslavuje." Pousmiala som sa.

,,Tiež som tam bol len dvadsať minút a potom som odišiel." Odhryzol si.

,,Nebaví ťa to?" Zdvihla som obočie.

,,Ani nie. Nepotrebujem nejaké tínedžerské párty. Išiel som tam len skrz tímu a nakoniec aj tak Scorpius odišiel aj s Jamesom preč. Fred tam balil baby a Albus sa bozkával s tou Adelene." Vysvetľoval.

Musím priznať, prekvapilo ma, že môj brat s Jamesom odišli medzi prvými.

,,Dnes večer máš niečo v pláne?" Spýtala som sa odveci a dala si do úst puding.

,,Nič. Prečo? Chceš ma pozvať na rande?" Spýtal sa.

,,Čo?" Zhíkla som a začervenala sa.

Mattheo sa zasmial svojim hlasným smiechom, ktorý som počula prvýkrát a bola som z neho namäkko.

,,Srandujem." Žmurkol ,,ale keby si sa videla."

Drgla som doňho a zamračila sa. Myslela som si, že sa fakt prepadnem pod zem.

,,Chcela som sa spýtať, či ešte stále chceš spoznať Voldemortov príbeh." Šepla som.

Mattheo spozornel a zvážnel. Otvoril ústa a chcel mi odpovedať ale nestihol. Medzi nás si sadla Freya so sileným úsmevom a odtlačila ma tak aby sa tam vošla.

,,Dobré ránko Matty."  Otočila sa naňho.

,,Čau." Odvetil odmerane a začal venovať pozornosť len jedlu.

,,Tak ja idem, ahojte." Dopila som pomarančový džús a náhlila sa preč.

,,Merrea, počkaj. Idem s tebou." Mattheo sa postavil, vzal niečo do ruky a bežal zamnou.

Medzi dverami ma dobehol a podal mi zelené jablko ,,Páči." Usmial sa.

,,Ďakujem." Prekvapene som si ho vzala.

Mattheovi ruka sa ocitla na spodnej časti môjho chrbta a jemne ma potlačil. Telo sa mi zachvelo pri jeho dotyku a objavila sa mi husia koža.

Kráčali sme po chodbe a na rohu Mattheo zastavil ,,ukážeš mi jeho minulosť dnes?"

,,Môžem." Šepla som ,,potrebujem ale aby mi James povedal niečo v parselčine aby som otvorila tajomnú komnatu."

,,To nie je potrebné. Chalani ma niečo naučili." Pousmial sa.

Mattheo sa pozrel smerom k jedálni.

,,Tak potom-.." začala som ale nenechal ma dohovoriť. 

Schmatol ma za ruku a rozbehol sa somnou.

,,Matty, počkaj!" Započula som Freyin hlas.

Ledva som za ním stíhala bežať ale nezastavila som. Bežali sme cez chodby, hore na šieste poschodie a bolo neuveriteľné, že Freya za nami stále utekala. Rozbehli sme sa cez ďalšiu chodbu a zastavili. Potrebovali sme sa vydýchať. Spomenula som si, že sme pri obraze, ktorý slúži ako prvá pomoc.

Potiahla som Matthea dnu a zatvorila obraz. Jediné, načo som zabudla bolo, že tá miestnosť bola taká úzka.

Obaja sme sa opierali o stenu a zároveň moje prsia jeho hruď.

,,Kde to -.." začal Mattheo rozprávať ale chytila som mu ústa.

Obaja sme si navzájom sledovali oči a v tom sme počuli Freyu. Zastavila kúsok od obrazu. Ani jeden z nás pomaly nedýchal a to sme po tak náročnom behu potrebovali asi dvojnásobok vzduchu.

Napokon sa Freya rozbehla preč ale my sme sa nehýbali.

,,Nechápem, čo jej je." Šepla som.

,,To dievča je strelené." Usmial sa.

,,Neviem, prečo zostala taká." Pokrútila som hlavou.

Uvoľnila som sa a začala zhlboka dýchať. Mattheo mi s úsmevom chytil bradu a zaklonil hlavu nahor.

Nedokázala som sa na nič sústrediť. Bolo tak správne, že som nemohla namietať.

,,Čo to robíš, Mattheo?" Šepla som s očakávaním.

Jeho pery vôbec neboli ďaleko. Delilo nás pár centimetrov.

,,Mám chuť ťa pobozkať." Šepol.

Takúto úprimnú odpoveď som nečakala. Mattheo sa priblížil ale namiesto pier, mi pobozkal čelo.