Potomok🐍 [Dokončené]

4. Tajná návšteva Rokvillu

Vyučovanie na Rokforte bolo zábavné, aj keď niekedy nebola nálada a celý deň sa vliekol.

Keďže som v triede s Albusom a Freyou, nenudili sme sa. Ako po každý rok, prvý školský deň sa odštartovali turnaje fakúlt v metlobale. Sedela som na slizolinskej tribúne a keď som zbadala ako vyšiel môj brat, Albus a Mattheo zo šatni, oblial ma pot.

Ten chlapec bol natoľko dobrý v metlobale, že ho vzali do tímu hneď v prvý deň? Na akú pozíciu ho vzali? Ako mu to pôjde?

Hlavou mi behali rôzne myšlienky a otázky. Ako chlapec ma priťahoval. Myslím, že Mattheo bol výzorom presne taký muž ako hlavná postava v knihách, ktoré čítam. Jeho tajomnosť bola v mojich očiach veľkým plus. Jeho temnota ma vábila. Neviem to opísať.

Prvý zápas bol proti Bifľomoru. S napätím som sledovala začiatok zápasu a vyhodenie lopty. Mattheo bol stíhač. Wau. Ten chlapec ma prekvapuje čoraz viac.

Zápas trval tri a pol hodiny. Sledovali sme skóre a z očí som nespúšťala slizolinský metlobalový tím. Šokom pre mňa bolo, keď Mattheo chytil zlatú strelu a zápas ukončil. Bolo to zvláštne ale jedna vec bola istá. Mattheo metlobal nehral prvýkrát.

Všetci z našej tribúny, vrátane Freyi sa rozbehli na ihrisko gratuľovať. Pomaly som zišla medzi poslednými a odišla do hradu.

Vedela som, že budú nasledovať prvé oslavy, takže som sa pobrala do našej klubovni. Tešila som sa na ticho ale všetci slizolinčania prišli s veľkým krikom. Po stoloch sa objavili pochutiny v podobe čipsov, zákuskov a nealka.

Bol to náznak, že mám ísť niekam inam, pretože o chvíľu príde celý slizolinský metlobalový tím. Ešte som nato len pomyslela a vo dverách sa objavili. Nikdy nepochopím, čo robia tie dievčence, keď zbadajú môjho brata a spol. Je to obyčajný školšký metlobal. Nepoviem, ak by hrali profesionálne a patrili by medzi najlepších.

Všetci oslavovali a ja som sa zatiaľ ani len nenamáhala sa postaviť. Vedela som, že sa ku dverám nedostanem a nemalo cenu to skúšať.
Opäť som cítila na sebe pohľad. Obzrela som sa a zbadala tie oči.

Stál na druhej strane miestnosti a pozeral mojim smerom. Pohľadom uhol aby to nevyzeralo, že sa na mňa díval. Postavila som sa a odišla do izby. Odložila som si veci a zišla som dolu. Prešla som cez celú miestnosť a keď som už otvárala dvere, zakričal na mňa Scorp.

,,Merrea, počkaj!"  Pribehol ku mne ,,kam ideš?"

Obzrela som sa, či ma niekto nevidí alebo nepočuje ,,idem do Rokvillu nakúpiť si nejaké sladkosti."

,,To si chcela ísť bez nás?!" Zasmial sa ,,počkaj vonku."

Vybehla som von a sadla si na schody. O malú chvíľu vyšli všetci traja. Na moje prekvapenie s nami ide aj Mattheo.

,,Nerozumiem." Zamrmlal.

,,
Jednoducho sa ideme kúpiť do Rokvillu nejaké sladkosti." Žmurkol Albus.

,,Myslel som, že do Rokvillu môžeme chodiť len s učiteľmi od novembra." Prekvapene pozrel.

,,Áno, to máš vlastne pravdu." Usmial sa Scorpius ,,lenže to nepatrí pre nás."

,,Tak čo, môžeme? Moc času nemáme, pretože každú chvíľu pôjde po chodbe profesor Binns a keď nás tu zbadá, dá nám nejakú robotu."  Zašepkala som.

,,Máš pravdu, poďme." Mykol Scorp s hlavou.

Prebehli sme cez chodbu, až k obrazu a tajným heslom ho otvorili. Započula som klopkať opätky a razom len zamňaukanie.

,,McGonagallová! Rýchlo!" Šepla som a tlačila ich do obrazu.

Vošla som ako posledná a zatvorila dvere. Všetci sme zostali stáť bez pohnutia a čakali. Sledovala som dvere a razom ma niekto potiahol. Zvrtla som sa a v tej tme videla len dve oči. Jedno biele a jedno čierne. V ruke držal prútik a šepkal zaklínadlo. Z prútiku začalo vyžarovať svetlo a videla som jeho pery, na ktorých mal pritlačený ukazovák. Ukazoval aby som bola ticho.

Motýle v bruchu sa predierali von a srdce som mala asi v topánke. Tie plné pery, ktoré vyzerali tak mäkko, ma lákali ale rozum bol silnejší. S hlbokým nádychom som ho obišla a sklonila hlavu o kúsok nižšie. Začala som kráčať dopredu a obišla aj Albusa a Scorpiusa.

To, čo vo mne vyvolal len jedným pohľadom, sa mi nepáčilo. Chcela som aby chlapec bojoval o moju pozornosť a nie aby sa mne triasli kolená len pri jeho pohľade.

Kráčali sme úzkou kamennou chodbou, až sme sa dostali priamo k rebríku. Postavila som sa naň hore nad sebou otvorila padacie dvere. Vyšla som ako prvá a za mnou ostatní. Videla som Mattheov prekvapený a zároveň kamenný výraz. Náš pohľad sa spojil ale len na pár sekúnd.

Otočila som sa a vyšli sme z malého skladu. Prešla som cez obchodík a vzala si vrecko na sladkosti. Začala som si naberať rôzne pelendreky, gumové cukríky ale aj žuvačky. Dala som to Scorpiusovi aby to zaplatil a vybehla som do obchodu vedľa, kde predávali čerstvé ovocie.

Vzala som jahody, hrozno, maliny a jablká. Milovala som si robiť mix ovocnú misu. Vyšla som z obchodu a prešla pár krokov. V tom
ma niekto schmatol za ruku a stiahol do úzkej uličky.