Potomok🐍 [Dokončené]

36. Tanec v snehu

Na druhý deň sme sa zobudili do zasneženého rána. Spoločne sme si spravili raňajky a najedli sa. Kiežby sme nemuseli odísť a mohli žiť v tejto bubline naveky ale okolnosti boli iné.

,,Porozprávame sa potom?" Spýtala som sa.

Mattheo prikývol ,,môžeme spraviť čaj a ísť von." Navrhol.

,,Áno." Zvískla som od radosti.

Sledovať les, pokrytý bielou perinou bolo nádherné.

Mattheo spravil čaje a obliekli sme sa. Priniesol von hrubú deku a dve podsedáky. Prútikom roztopil sneh na schodoch a posadili sme sa tam. Zakryl mi nohy dekou aby mi nebola zima a bol ticho.

,,Takže Riddle." Začala som.

,,Bohužiaľ." Vzdychol ,,to klamstvo s priezviskom ma mrzí."

,,Prežijem." Žmurkla som s úsmevom ,,klamal si mi ešte v niečom?"

,,Nie." Šepol ,,na Rokfort som pôvodne kvôli plánu dostať plášť. Mal som o vás zistiť, čo najviac informácii ale v ten deň, keď sme do seba vrazili pri tej budove, vedel som, že to nespravím. Prvým prekvapením pre mňa bolo, keď ma chalani prijali medzi seba bez najmenšieho zaváhania." Usmial sa.

,,Keď som ťa zbadal vo veľkej sieni na uvítacej večeri, vedel som, že sa od teba musím držať ďalej. Priťahovala si ma ale nechcel som byť slabý. Od narodenia ma učili, že láska je slabosť." Vysvetľoval.

,,Ale-.." Šepla som.

,,Nie je. Ja viem. Naučila si ma to." Pohadil ma ,,nikdy by som ťa nevymenil ale to vieš, dúfam."

,,Viem. Verím ti." Pousmiala som sa.

,,To ako som sa k tebe choval ma mrzí. Robil som všetko preto aby si ma nemala rada ale ty nie. Zlomila si ma, Merrea a donútila milovať, začo ti naveky budem vďačný." Pousmial sa.

,,Budeš mi to naveky oplácať láskou, orgazmom dotykmi a bozkami." Zasmiala som sa.

,,S radosťou." Vyceril zuby.

,,Aký má plán?" Spýtala som sa.

,,Ako som hovoril. Nájsť dary smrti, spojiť ich a oživiť otca." Vydýchol.

,,Má prútik?" Spýtala som sa.

,,Nie." 'Odvetil bez rozmýšľania ,,nemá najmenšie poňatie, kde prútik je."

,,Dobre, to je dobre." Usmiala som sa ,,bude vojna, však?"

,,Minimálne bitka a ak sa im podarí ho oživiť, tak vojna." Zašepkal.

,,Ale my vyhráme. Podarí sa nám ich zastaviť. Vrátime sa na Rokfort, dokončíme školu a potom budeme mať budúcnosť, o akej sme snívali." Pozrela som naňho.

Mattheo sa postavil natiahol. Postavil sa oproti mne a vystrel ku mne ruku.

,,Smiem prosiť, slečna Malfoyová?" Nádherne sa usmial.

,,Samozrejme, pán Riddle. Dúfam, že mi vynahradíte náš spoločný ples. Nedopadol podľa mojich predstáv." Postavila som sa a položila deku na zem.

Princeznovsky som sa uklonila a Mattheo ma chytil do náručia.

,,Milujem ťa." Usmial sa.

,,Aj ja teba." Šepla som a zacítila Mattheove ruky.

Jedna ma držala v páse a druhou držal ruku. Opäť sme išli tancovať valčík ale tentokrát bez hudby a o samote. Čo bolo oveľa romantickejšie, tancovať v zasneženom lese s mojim milovaným.

(Do nálady 👇🏻)

Nemali sme veľa času na pokojné dni. Museli sme sa vrátiť do reality.

,,Dnes v noci sa vrátiš k rodine." Usmial sa Mattheo.

,,A ty? Ty ideš somnou." Nerozumela som.

,,To nie je dobrý nápad. Vedia, kto som." Šepkal.

,,Noa? Vedia to. Nikto z nich ťa však neodsudzuje." Zamračila som sa.

,,Bude lepšie, ak tam nebudem." Povedal pokojne.

,,Nie, Mattheo. Si môj priateľ. Buď pôjdeš somnou ale ja nikam nejdem. Máš právo byť tam somnou." Zvrtla som sa mu chrbtom ,,nemienim o tom diskutovať. Si súčasťou našej rodiny a rodina si pomáha." Vzala som deku, podušku a čaj.

Išla som dnu mierne sklamaná a nahnevaná ale prešlo ma to hneď ako mi hlavou prebehlo pár myšlienok.

Mattheo nikdy nemal rodinu, ktorá by mu ukázala to, čo to slovo znamená. Vravel mi, že nikdy sa ako rodina nesprávali. Vždy to bolo o plánovaní zla a nie o smiechu a zábave.

Vyzliekla som sa a čaj položila na kuchynskú linku.

,,Prepáč mi to." Započula som zamnou jeho hlas.

Otočila som ho a videla ako sa opiera o pult.

,,Nie, to ty mne prepáč." Šepla som ,,neuvedomila som si ako sa môžeš cítiť ty."

,,Pôjdem s tebou." Povedal rozhodne.

,,Nebudem ťa do ničoho nútiť. Je to tvoje rozhodnutie." Objala som ho.

,,Pôjdem." Pousmial sa.

,,Nemusíš sa báť nikoho z nich, to vieš, že?" Ujistoval som sa.

,,Celý život všetci utajovali moju identitu. Vždy som stál pred ľudmi s čistým štítom bez toho aby vedeli o mojej krvi. Len sa bojím, že ma bude každý súdiť. Teda, viem že budú ale nechcem aby si kvôli tomu nejak trpela ty." Zamrmlal.

,,Celý život sa somnou nesie to, že moja rodina patrila k smrťožrútom. Ľudia po mne nedôverčivo pozerajú. Myslíš si, že to nezvládnem? Myslíš, že sa zrútim, ak niekto na mňa ukáže prstom, že milujem Matthea Riddle?" Usmiala som sa a pozrela mu do očí ,,vychovávali ma tak aby som to ignorovala. Také slová mi neublížia. Ukazuje to len jednu vec a to tú, že vnímanie ľudí je sebecké, pretože vidia len to, čo chcú a nie to, čo je potrebné."