Potomok🐍 [Dokončené]

42. Daj mi ten prútik

Videli sme ako Voldemoet vyslal posledné kúzlo na Harryho a naopak. Harry bol tentokrát silnejší a Voldemorta porazil.

Bazový prútik vyletel do vzduchu a dopadol priamo do Harryho ruky. Voldemortove oči sa rozhliadali poslednýkrát po okolí a jeho telo sa začalo meniť na popol.

S východom slnka bolo po vojne. Voldemort zničený a všetci šťastní.

,,Si v poriadku?" Spýtala som sa Matthea po tom, čo videl smeť svojho otca.

,,Budem ale až keď si budem istý, že sa nemôže vrátiť." Odpovedal.

Sklonila som hlavu. Nechcela som povedať niečo, čo by mu ublížilo. Mattheo ma objal a pobozkal na čelo.

,,Musíme sa dostať ku rieke a keď Harry zahodí prútik, skočiť poň." Zašepkal.

,,Dobre." Nadýchla som sa a išli sme do hradu.

Okolo mňa kráčal mladý George a prišlo mi prirodzené, pozdraviť ho.

,,Ahoj, George." Usmiala som sa.

,,Ja nie som George. On je George." Ukázal na druhu stranu miestnosti ,,som Fred." Usmial sa a odišiel.

Zostala som šokovaná. Zimomriavky sa nachádzali po celom mojom tele.

,,Čo sa deje?" Zastavil Fred ,,vyzeráš akoby si videla ducha."

,,J-Ja-..." zakoktala som sa.

,,Len je unavená z tej vojny." Odpovedal Mattheo a tlačil ma pred sebou preč.

,,Ako je to možné?! Šepla som ,,ako je možné, že sme zmenili budúcnosť?! Veď sme predsa nič nespravili!"

,,Jedine ak-..." Matthea to napadlo a v tej sekunde ako vyslovil prvé dve slová, vedela som to aj ja.

,,Ten smrťožrút, čo nás našiel musel byť Fredovým vrahom." Povedala som.

,,Čo teraz?" Spýtal sa Mattheo.

,,Nemám najmenšie poňatie." Zúfalstvo v hlase bolo zreteľné.

,,To vyriešime neskôr. Teraz musíme ísť k mostu." Potiahol ma.

Bežali sme tam a zastavili. Tesne pod mostom. Počuli sme ako Harry vysvetľoval, prečo je majiteľom bazového prútika a potom sme počuli ako prútik zlomil. Hodil ho do vody a Mattheo za ním skočil. Pár sekúnd nato sa mi zatočil celý svet a všetko zčernalo.

Východ slnka sa zmenil na noc. Na oblohe žiarilo temné znamenie a Mattheo zrazu vyplával z vody. Obe časti prútiku držal v ruke a postavil sa vedľa mňa.

Prekvapením bolo, že sme počuli krik z hradu.

Pomaly sme sa vplížili na nádvorie a videli smrťožrútov a Delphini.

Zostalo mi ťažko. Mala som chuť odpadnúť, keď som videla kľačať úplne všetkých členov mojej rodiny a priateľov. Boli zviazaní kúzlom a nezmohli sa na nič.

,,Musíme vymyslieť -..." začala som ale na chrbte som zacítila niekoho prútik.

,,Neskoro." Povedal mužský hlas.

Otočila som sa a videla škaredý pohľad dvoch smrťožrútov. Jeden mieril prútikom na Matthea a druhý na mňa.

Boli sme núten kráčať vpred. Obaja sme vedeli, že sme to pokašľali.

,,Ale ale ale. Koho to tu máme." Zaškerila sa Delphini ,,Zradcu a jeho hračku."

,,Sklapni, Delphini." Zavrčal Mattheo.

,,Daj mi ten prútik." Podišla k nemu a nastavila ruku.

Mattheo ho tvrdohlavo stisol v ruke, odhodlaný jej ho nedať.

Delphini jemne mávla rukou a jeden so smrťožrútov ma schmatol a priložil mi prútik pod krk.

,,Pusť ju!!!" Zreval Mattheo a spravil krok ku mne.

Pred jeho hruďou sa zjavil další prútik, zastavila pozrel na mňa.

,,Ten prútik." Zavrčala.

,,Neopováž." Zasyčala som na Matthea ale smrťožrút mi pritlačil prútik na krku o niečo silnejšie:

,,Fajn, fajn!" Hodil ho na zem pred Delphini a oboch nás spútali obyčajným ľahkým kúzlom.

Odviedli nás k ostatním a dali na kolená.

,,Vy budete nádherný darček na privítanie pre otca." Usmiala sa na nás Delphini a na kreslila čarodejnícku hviezdu v kruhu.

Na každý roh hviezd položila sviečky, ktoré sa naraz rozhoreli a do stredu toho položila plášť, prútik a kameň. Dvaja smrťožrúti jej priniesli v dvoch sklenených miskách nejakú tekutinu ale potom som si spomenula na Mattheové slová.

Krv Voldemorta.

Delphini vzala prvú misku s krvou a vyliala ju na dary smrti. Vzala do rúk druhú.

Jej krv.

Opäť ju vyliala na dary smrti. Začala odriekavať nejakú kúzlo a písať zvláštnym písmom okolo kruhu.

Krv sa zmiešala do guličky, ktorá sa znášala a čerpala energiu z relikvii.

,,Tamto sú prútiky." Pozrel nenapadne pred seba.

,,Vidím ich." Šepla som.

,,Ja nás všetkých vyslobodím z tohto kúzla a pomocou mágie a všetkých smrťožrútov odhodím. Ty privoláš prútiky a vezmete si ich a začnete útočiť. Ja sa pokúsim zastaviť rituál." Pozrel na mňa.

,,Ako?" Nechápala som.

,,Ako to len pôjde. Čiernou mágiu, prútikom ale aj obyčajnou mágiou. Netuším." Šepkal.

,,Môžem ti pomôcť. Zmiešanie našej krvi ťa posilní na istý čas." Napadlo mi.

,,Dobre." Prikývol.

,,Pripravená?" Spýtal sa.

Nebola som pripravená. Každou sekundou bol Voldemort bližšie k oživeniu a nám moc času nezostávalo. Bol to obrovský risk ale za pokus to stálo.

Prikývla som.

Bola som odhodlaná spraviť všetko, čo je v mojich silách aby sme vyhrali a aby sa nevrátil medzi živých.

Mattheo si začal niečo mrmlať a všetkým sa nám uvoľnili zápästia. Bolo to jednoduché a ľahké.