Potomok🐍 [Dokončené]

18. Čistokrvný

Voldemort si myslel, že Harry je mŕtvy a nato doplatil.

Lenže, videli sme ďalšiu vec, o ktorej nikto netušil. Voldemort sa zo zakázaného lesa premiestnil do Rokvillu. Prechádzal ulicami so svojim hadom a hľadal niekoho.

,,Volali ste ma, pane." Kúsok od neho sa objavila veľmi krásna žena.

Poznala som ju z knihy čistokrvných. Bola to Elleanor Pretzwell.

Voldemort vytiahol prútik a bez akejkoľvek námahy použil zakázanú kliatbu ,,imperio."

Ovládol ju a prinútil ju k pohlavnému styku. Zakryla som si ústa rukou a do očí sa mi nahrnuli slzy. Bolo to hrozné.

Mattheo ma k sebe tisol príliš silno. Otočila som sa k nemu a videla hnev v jeho tvári. Oči sa mu zaleskli a videla som, že mu to nejak ublížilo.

,,Mattheo." Pohľadila som ho na líce a jeho oči sa konečne presunuli na moju tvár.

,,Dá sa táto minulosť nejak urýchliť? Nechcem byť v tomto okamihu." Šepol.

,,Neviem to. Musí to uplynúť." Po tvári mi stekala slza.

Mattheo mi ju utrel ,,tak mi pomôž na to prestať myslieť." Vrhol sa na moje pery a začal ma bozkávať.

Tie to bozky boli nežné, pomalé a romantické. Úplne iné ako v komnate a predsa očarujúce.

Opäť sme sa premiestnili na nádvorie Rokfortu, kde práve Voldemort zistil, že Harry žije. Bol zlosťou celý bez seba a začal sám Harryho naháňať.

Následne sme sa presunuli k momentu, kde Neville Longbottom zabil Naginy mečom Chrabromila.

Nagini bola mŕtva a vonku sa odohrával posledný boj. Bazový prútik vyletel z ruky Voldemorta, čo značilo jeho smrť. Mattheo sledoval ako sa doslova menil na popol a pritom ma držal. Keď jeho popol odfúkol vietor, Mattheo sa na mňa pozrel ,,zaslúžil si smrť."

Mattheo Riddle

Po tom všetkom, čo som videl, som nemohol byť na jeho strane. Ten chlap mal byť môj otec?! Nie. Znásilnil moju matku pár hodín pred svojou smrťou aby si bol istý, že bude mať viac potomkov. Hajzel. Toľko bolesti, čo napáchal.

Nikdy nepomôžem sestre s tým aby ho oživila. Bola by to chyba. Čo ak by to spravil znovu? Čo ak by sa vrátil a chcel ďalších potomkov? Nie. V žiadnom prípade.

Môj otec žil celý život v klamstve, pretože veril, že jeho otec je Tom Riddle. Postavil si na tom aj prezívku 'Lord Voldemort.' Celý ten čas bol čistokrvný a jeho skutočným otcom bol Gellert Grindelwald, čo znamená, že to bol môj dedko.

Som čistokrvný.

Preto mám takéto oči. Mám ich po Grindelwaldovi. Lenže ako to poviem Delphini? Tú nezastaví nič a nikto. Chce vrátiť otca medzi živých a pracuje na pláne, ktorý ho sem dokáže priviesť.

To, že som na Rokforte, je kvôli nej. Poslala ma sem z určitého dôvodu. Robiť špióna. Mal som sledovať Potterovcov, Weaslyovcov a Malfoyovcov. Lenže oni ma prijali medzi seba. Stal som sa jedným z nich a Merrea je jedno nádherné a múdre dievča.

Odkedy som ju zrazil svojim telom na tej uličke, nevedel som prestať myslieť na jej anjelsku tvár s modrými očami. Vyzerá ako neviniatko.

Toľko nových pocitov sa objavovalo v mojom tele odkedy som ich spoznal. Bol som šťastný. Konečne som niekam patril. Nebrali ma ako syna temného pána. Bol som pre nich len Mattheo. Verili mi a veria mi vo všetkom. Merrea kvôli mne použila čiernu mágiu.

Vedieť, že celý život som zasvätil niečo zlému, vo mne vyvoláva smútok a hnev. Mohol som žiť normálny život na Rokforte po boku mojich terajších kamarátov.

Je už neskoro začať?

Dobehne ma to zlo, ktoré som mal napáchať?

Ako zareagujú, keď sa dozvedia, že som syn Voldemorta?

Odsúdia ma?

Lenže hlavou mi behalo jediné meno, na ktorom mi záležalo. Merrea Malfoyová.

Ako prijme to, kto som?

Niečo ma k nej ťahalo. Bolo to silné a nevinné. Mal som chuť to preskúmať. Chcel som z toho cítiť každú kvapku, čo by išla vyžmýkať.

Spamätal som sa, keď som otvoril oči a bol pod vodou.

Obaja sme sa naraz vynorili a vyskočili von z vody. Zhlboka sme dýchali a ani jeden z nás nič nehovoril.

Voda v jazierku opäť zostala priezračná a denník Tomma Riddla vyplával napovrch. Merrea ho vzala a položila na zem. Postavila sa a obliekla si na svoje premočené spodné prádlo suché legíny a mikinu.

Taktiež som sa obliekol a v tichosti sa tu obzeral. Zdalo sa mi to neuveriteľné. Všetko čomu som veril bola lož. Všetko, čo mi hovorila vlastná sestra, bola lož.

,,Si v poriadku, Mattheo?" Započul som.

Jej hlas ma priviedol myšlienkami opäť na zem.

,,Áno, len toto čo som videl, bolo pre mňa nové. Netušil som o tom. Počul som úplne inú verziu." Šepol som.

,,Akú?" Spýtala sa zvedavo ale opatrne.

,,To je jedno. Nechcem to už riešiť." Vzdychol som a prehrabol si mokré vlasy ,,poďme odtiaľto."

Zhlboka sa nadýchla a bez slova začala kráčať smerom von. Bol som vďačný zato, že na mňa nenaliehala aby som jej povedal viac. Rešpektovala ma a zato som ju obdivoval.