Potomok🐍 [Dokončené]

15. Smrteľná kliatba

Všetko sa zbehlo tak rýchlo, že som sa riadila prvotnými reflexmi, pretože na myslenie nebol čas.

Vzala som prútik, ktorý ležal kúsok odomňa a skotúľala sa na druhý koniec postele. Vysielala som jedno obranné kúzlo za druhým a snažila sa újsť.

Podarilo sa mi dostať na chodbu a bežala ku schodom. Nerozumiem, čo sa stalo. V jej očiach  bola nenávisť.

,,Freya, prestaň! Zbláznila si sa?!" Kričala som a bežala dolu schodmi.

,,Všetko kazíš. Má byť môj." Snažila sa ma dobehnúť.

Vbehli sme do klubovni plnej študentov a tam začala čarovať veľké množstvo kúziel. Nechápala som, čo sa deje. Odrážala som jedno za druhým a snažila sa nevyslať žiadne útočné ale napokon vyslala z prútika zakázanú kliatbu, Avada Kedavra.

Vystrašilo ma to.
Nikto to nečakal.

Predomnou sa zjavil Mattheo a mávnutím ruky, v ktorej držal prútik, kliatbu odrazil do stropu a tam pominula.

Vidieť ho čarovať bez vyslovenia kúzla bolo očarujúce. Takúto kliatbu odraziť bez slova vedeli len mocní čarodejníci. Bezprútikovú mágiu som ako Malfoyová zvládala nadpriemerne ale mágia bez slov bola ťažšia. Vedela som niekoľko desiatok kúziel ale nie na takej úrovni aby som zvládla odraziť smrtiacu kliatbu.

Mattheo odzbrojil Freyu a môj brat s Albusom na ňu namierili prútiky.

,,Si normálna, Freya?!" Zvreskol Marco.

Freya nepovedala ani slovo, len na mňa škaredo pozerala.

,,Si v poriadku?" Otočil sa na mňa Mattheo.

Do jeho rúk mi chytil tvár a obzeral si ma.

,,Áno." Pousmiala som sa ,,neviem, čo sa stalo. Spala som a zrazu otvorila dvere a začala na mňa kričať, že si jej. Potom začala vysielať z prútiku útočné kúzla a naháňať ma."

,,Už ti neublíži." Pobozkal ma na čele a pritisol si ma do pevného a mužného objatia.

Dvere na klubovni sa rozleteli a do triedy vošli takmer všetci učitelia, na čele s McGonagallovou.

,,Čo sa tu deje?! Kto vyslal smrtiacu kliatbu?!" Skríkla a očami hľadala mŕtvolu.

,,Pani riaditeľka." Otočil sa Marco ,,moja sestra ju vyslala na Merreu." Povedal pravdu.

Riaditeľka vystrašene pozrela mojim smerom a keď ma zbadala živú, uľavilo sa jej.

Zviazala Freyi ruky zväzovacím kúzlom a pomaly ju niesla preč. Keď ju niesli kúsok od nás, Freya sa pozrela priamo na mňa.

,,Príde si po teba." Šepla.

,,Kto?" Zaskočila ma.

,,Dcéra Lorda Voldemorta." Začala sa smiať ,, pre vás a aj pre Potterovcov a pre každého, kto sa podieľal na smrti Lorda Voldemorta." Jej psychopatický smiech ma desil a o to viac slová, ktoré vyslovila.

Mattheovo objatie bolo ešte silnejšie a moje oči sa spojili so Scorpiusovymi.

,,Čo ste to povedala, slečna Zabini?!" Zhíkla riaditeľka.

,,Počuli ste. Pomsta sa blíži." Usmiala sa na ňu.

,,Ihneď kontaktujte vašich rodičov, pán Zabini." Povedala riaditeľka a spolu s Freyou a učiteľkou odišli.

Ihneď ku bežal Scorpius ,,nič ti nie je?"

Mattheo ma uvoľnil z jeho objatia a o krok odstúpil. Neprešla ani sekunda a mne to objatie chýbalo.

Ten upokojujúci pocit, ktorý mi v objatí dával. To teplo a neha.

,,Nie. Som v pohode." Pousmiala som sa.

,,Čo sa vlastne stalo?" Pribehol Albus.

,,Poďme niekam." Zamrmlala som a začali kráčať.

Všimla som si, že Mattheo zostal stáť a nešiel s nami.

,,Ty nejdeš?" Otočila som sa s otázkou.

,,M-myslel som, že chcete byť sami." Poškriabal sa na hlave.

,,Poď." Na tvári sa mi zjavil jemný úsmev.

Kráčali sme po chodbe a z rohu na mňa vybehli Rose, Lily, Adelene. Na mňa skočili a stískali ma.

,,Merrea, vďakabohu." Rose tiekli slzy.

,,Som v poriadku." Toto spoločné objatie bolo tiež upokojujúce ale nie tak ako to Mattheové.

,,Poďme niekam, kde budeme mať súkromie." Povedal Scorpius.

Z rohu vybehol vystrašený James a keď nás zbadal všetkých pokope, uľavilo sa mu.

,,Vďakabohu ste v poriadku. Počul som, že niekto zo Slizolinu vyslovil smrtiacu kliatbu." Vydýchol si.

,,Freya na Merreu." Odpovedal Albus.

,,Prečo?" Oči mu takmer vyleteli z jamiek.

,,Pretože je chorobne posadnutá Mattheom." Odpovedala Lily.

,,Ideme na toalety." Mykol hlavou Scorpius.

Prešli sme na toalety a tak som im to povedala všetko od začiatku.

,,Robí mi starosť, čo povedala pri odchode." Zašepkal Albus.

,,Čo povedala?" Spýtal sa James.

,,Že si pre mňa a všetkých ostatních príde dcéra Voldemorta." Odvetila som.

,,Vedeli sme, že Delphini bola vychovávaná smrťožrútmi. Dalo sa čakať, že pôjde v stopách jej otca." Začal Albus.

,,Nerozumiem len, prečo čakali toľké roky. Veď predsa ako deti by sme boli ľahší cieľ ale teraz sa už vieme brániť." Šepla Rose.

,,Na tieto otázky odpovedať nevieme a polemizovať je hlúposť. Už vidím ako zajtra prídu naši rodičia, pretože Freyiné slová počula aj McGonagallová a ostatní učitelia." Šepla som.

,,Každopádne si musíme dávať pozor." Jamesove slová boli vážne.

V tichosti sme tam ešte postávali a napokon sa rozhodli ísť na obed. Po obede sa chalani odišli chystať na metlobalový zápas a baby tiež. Nechcela som išla na mojej izby. Nie po tom, čo sa udialo ale musela som. Nemôžem sedieť predsa v klubovni celý školský rok.